Kto je pasívne vecne legitimovaný na vydanie plnenia poskytnutého z neplatnej zmluvy, v prípade, ak plnenie skončilo v rukách tretej osoby?

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 23.11.2022 rozsudok pod sp. zn. 4Obdo/70/2021, ktorý bol zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 55/2023.

Rozsudok sa zaoberá pasívnou legitimáciou subjektu pri vydaní bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy v prípade, ak plnenie jednej zo zmluvných strán prijaté druhou zmluvnou stranou skončilo v rukách tretej osoby.

Základ sporu

Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalovaný sa voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolal, na čo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Na základe dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie povinnosť zistiť výšku plnenia, ktoré si účastníci mali vzájomne vrátiť, t.j. zistiť výšku zaplatených lízingových splátok, prípadne ďalších plnení poskytnutých žalovaným, výšku peňažnej náhrady za osobné motorové vozidlo, ktoré má žalovaný vrátiť, ale ktoré už neexistuje.

Právne posúdenie jednotlivých súdov

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa na základe lízingovej zmluvy zaviazal žalovanému prenajať osobné motorové vozidlo za 712.206,00 Sk. Žalovaný sa zaviazal prenajaté osobné motorové vozidlo splácať 36-timi lízingovými splátkami. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že právny úkon uzavrel pod nátlakom tretej osoby, voči ktorej sa viedlo trestné stíhanie. O tejto skutočnosti žalovaný druhú stranu nikdy neinformoval a ani jej nenaznačil, že by mala byť uzavretá zmluva pod nátlakom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že tretia osoba bola za tento trestný čin právoplatne odsúdená. Po zistení a zhodnotení skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je povinný žalovanému vrátiť plnenie vo výške 4.193,15 eur a žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť predmet lízingu v hodnote 23.640,90 eur. Keďže osobné motorové vozidlo sa nachádzalo mimo dispozície žalovaného, žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že žalovanému muselo byť jasné, že žalobcu v budúcnosti nepochybne poškodí na majetku, a neučinil žiadne kroky, aby sa tak nestalo.

Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. Uviedol, že v konaní bolo nepochybne zistené, že žalovaný neuzavrel lízingovú zmluvu slobodne, tak ako to vyžaduje § 37 ods. 1 OZ, a preto je právny úkon absolútne neplatný. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok ako vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, pretože žalobca bol v právnom vzťahu výlučne s ním. Zároveň konštatoval, že žalobca nikdy nebol v právnom vzťahu s osobou, ktorá pôsobila na slobodu prejavu vôle žalovaného.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Prípustnosť dovolania odvodzoval žalovaný z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolací súd dospel k záveru, že mu nie sú známe žiadne rozhodnutia, ktoré by sa zaoberali predmetnou právnou otázkou žalovaného.

Čo považoval žalovaný za právnu otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi súdu vyriešená?

Za nevyriešenú právnu otázku žalovaný považoval súbeh rozsudku v trestnej veci, ktorým bola obžalovaná tretia osoba právoplatne uznaná za vinnú z trestného činu vydierania voči žalovanému ohľadne motorového vozidla žalobcu a eventuálneho nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie voči žalovanému. Podľa žalovaného odvolací súd nesprávne právne posúdil vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pretože lízingová zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je absolútne neplatná.  Žalovaný tvrdil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane tretej osoby, pretože jej vydal osobné motorové vozidlo. Podľa dovolateľa súd nesprávne uzavrel, že plnenie pri absolútnej neplatnosti zmluvy sú si povinné vydať zmluvné strany.

Dovolací súd uviedol, že aktívna a pasívna legitimácia je v prípade vydania plnenia z neplatnej zmluvy na strane účastníkov tejto neplatnej zmluvy. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný. Čo sa týka vzťahu páchateľa a žalovaného (poškodeného), žalovaný mal možnosť domáhať sa náhrady škody voči páchateľovi, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku jeho trestnej činnosti. Zjednodušene povedané, skutočnosť, že žalovaný uvedené osobné motorové vozidlo bez vedomia žalobcu odovzdal tretej osobe, ktorá mu ho nevrátila, nemôže ísť na úkor žalobcu. Žalobca sa musí domáhať vydania plnenia z neplatnej zmluvy výlučne od druhej zmluvnej strany.

Záver

I keď k neplatnosti zmluvy došlo v dôsledku trestnej činnosti tretej osoby spáchanej na osobe jedného z účastníkov zmluvy, o ktorej však druhý účastník zmluvy nevedel, v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je povinnosť vydania navzájom poskytnutého plnenia z takejto neplatnej zmluvy výlučne na účastníkoch tejto zmluvy, a to aj v prípade, ak plnenie jedného účastníka neplatnej zmluvy prijaté druhým účastníkom zmluvy skončilo v rukách tretej osoby v dôsledku trestnej činnosti spáchanej voči druhému účastníkovi zmluvy.

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka totiž nerozlišuje dôvod neplatnosti zmluvy a ani nezužuje jeho uplatnenie len na niektorý z dôvodov neplatnosti zmluvy.

Autor: Bc. Dušana Chudá