MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré môžu mať významný vplyv na Vaše podnikanie. Do pozornosti Vám dávame, že nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

FINANCIE A PODNIKANIE

Pripravovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty

Ministerstvo financií Slovenskej republiky („MFSR“) zverejnilo predbežnú informáciu k pripravovanej novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty („zákon o DPH“). Pripravovaná novela zákona o DPH má byť implementáciou smernice a nariadenia Európskej únie („EÚ“), ktorých cieľom je harmonizácia pravidiel týkajúcich sa zníženia daňového zaťaženia malých podnikov.

Zníženie zaťaženia má spočívať v oslobodení malých podnikov od dane z pridanej hodnoty („DPH“) aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je tento malý podnik usadený. Na to, aby bol malý podnik od DPH v tomto inom členskom štáte oslobodený musí byť jeho ročný obrat v EÚ v kalendárnom roku nižší ako 100.000 EUR, a súčasne, hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje výlučne pre usadené podniky v dotknutom členskom štáte.

Aby sa zabezpečila kontrola malých podnikov oslobodených od DPH v inom členskom štáte a pre účely zabezpečenia informácií pre daňové orgány členských štátov sa podľa navrhovanej novely zákona o DPH bude od malého podniku vyžadovať včasné zasielanie nevyhnutných informácií, ako aj identifikácia prostredníctvom individuálneho čísla, tzv. EX čísla.

Novela zákona o DPH bude, okrem iného, upravovať aj ďalšie podrobnosti oslobodenia malého podniku od dane, ako aj spôsob skončenia využívania oslobodenia od dane.

Účinnosť novely zákona o DPH sa predpokladá na 1. januára 2025.

Viac informácií k pripravovanej novele zákona o DPH nájdete TU.

Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú kritické zahraničné investície

V našom októbrovom monitoringu právnych predpisov sme Vás informovali o vládnom návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií (dostupný TU). Cieľom tohto zákona je zavedenie mechanizmu preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike s ohľadom na zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku. Zákon o preverovaní zahraničných investícií bol Národnou radou Slovenskej republiky („NRSR“) schválený v novembri 2022 a účinnosť nadobudne 1. marca 2023.

Vyššie uvedený zákon o preverovaní zahraničných investícií však vymedzuje kritickú zahraničnú investíciu len vo všeobecnej rovine, a to tak, že ide o takú zahraničnú investíciu, „v súvislosti s ktorou vzhľadom na význam cieľovej osoby alebo jej činnosti z pohľadu udržania základných funkcií štátu existuje zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky“.

Pre bližšie vymedzenie tohto pojmu pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nariadenie, ktoré vymedzuje tieto kritické zahraničné investície z pohľadu cieľovej spoločnosti, ktorá má byť jej predmetom, a to napr. ak je cieľovou spoločnosťou subjekt hospodárskej mobilizácie, prevádzkuje prvok kritickej infraštruktúry, je výrobcom určeného výrobku a pod.

Momentálne sa návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú kritické zahraničné investície nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pričom jeho účinnosť sa predpokladá na 1. marca 2023.

Viac o pripravovanom nariadení, ktorým sa ustanovujú kritické zahraničné investície nájdete TU.

Schválená novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

NRSR schválila dňa 2. decembra 2022 novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Táto novela sa týka, okrem iného, vytvorenia právneho rámca pre rodinné podnikanie. Novela v prvom rade zavádza definíciu rodinného podniku s dôrazom na vymedzenie jeho určujúcich znakov, medzi ktorými je existencia rodinných väzieb. Rodinné väzby sú pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania ako aj z pohľadu ich možného vplyvu na samotné podnikanie.

Novela zákona dáva rodinnému podniku možnosť získať označenie rodinný podnik, resp. buď evidovaný rodinný podnik alebo registrovaný rodinný podnik. Žiadosť o zaradenie do evidencie rodinných podnikov podáva žiadateľ Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky („MPSVaR“), ak spĺňa definíciu rodinného podniku a po predložení zákonom stanovených podkladov. Po zaradení rodinného podniku do evidencie rodinných podnikov, môže rodinný podnik používať označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“, pričom toto označenie si môže dať zapísať aj do obchodného registra.

Okrem zaradenia do evidencie rodinných podnikov, môže rodinný podnik požiadať o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku. Táto žiadosť sa podáva na MPSVaR, ktorý o priznaní štatútu rozhoduje po predložení všetkých podkladov a informácií vyžadovaných zákonom. Jednou z požiadaviek, ktorú je rodinný podnik povinný splniť je zriadenie rady rodinného podniku.

Rada rodinného podniku má byť ďalším kolektívnym orgánom v spoločnosti existujúcim popri štatutárnom orgáne, valnom zhromaždení, či dozornej rade (ak sa zriaďuje). Do pôsobnosti rady rodinného podniku patrí najmä prerokovanie stratégií smerovania podniku, rodinnej politiky zameranej na rodinný podnik, podmienky prijímania členov do rodinného podniku a pod.

V prípade pridelenia štatútu registrovaného rodinného podniku, je tento rodinný podnik povinný, okrem zriadenia rady rodinného podniku, plniť aj ďalšie povinnosti zavedené novelou zákona, a to, okrem iného, použiť najmenej 12% zisku po zdanení na posilnenie rodinných vzťahov (vzdelávanie členov rodiny, dôchodkové zabezpečenie a pod.).

Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2023.

Viac o novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch nájdete TU.

PRACOVNÉ PRÁVO

Schválená novela Zákonníka práce

S účinnosťou od 1. júna 2023 nadobúda účinnosť novela Zákonníka práce, ktorej predmetom je úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a nedeľu, a úprava náhrady poskytovanej zamestnancovi za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.

Touto novelou Zákonníka práce sa NRSR vracia k režimu spred roka 2021, a to tak, že novela určuje výšku mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu a nedeľu, resp. náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, z minimálnej hodinovej mzdy v percentách, namiesto presne určených minimálnych súm v EUR, ako tomu je v zmysle platnej právnej úpravy. Táto zmena je logickým krokom vzhľadom na to, že „doplatok“ určený presnou sumou v EUR za hodinu nereflektoval každoročné zvyšovanie minimálnej hodinovej mzdy.

Po novom má zamestnanec za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska nárok na náhradu najmenej vo výške 20% z minimálnej hodinovej mzdy.

Pri vykonávaní práce v sobotu si zamestnanec prilepší za hodinu o minimálne o 20% minimálnej hodinovej mzdy a pri vykonávaní práce v nedeľu za hodinu až minimálne o 100% minimálnej hodinovej mzdy.

Viac o schválenej novele Zákonníka práce si prečítate TU.

Navrhovaná novela Zákonníka práce

Pri práci počas víkendu ešte zostaneme aj v súvislosti s pripravovanými novelami Zákonníka práce, ktoré sa týkajú zákazu práce v nedeľu pre zamestnancov pracujúcich v maloobchodných prevádzkach.

Do NRSR boli totiž súčasne predložené dva poslanecké návrhy novely Zákonníka práce, ktoré upravujú ustanovenie Zákonníka práce o nemožnosti nariadiť zamestnancovi alebo si s ním dohodnúť výkon práce, ktorej predmetom je maloobchodný predaj v deň pracovného pokoja.

Zatiaľ čo poslanecký návrh zo dňa 14. decembra 2022 „len“ rozširuje výpočet dní, v ktorých nie je možné zamestnancovi nariadiť alebo si s ním dohodnúť prácu v maloobchode o nedeľu, druhý poslanecký návrh zo dňa 22. decembra 2022 je benevolentnejší a síce do výpočtu dní pridáva aj nedeľu, ale za to vypúšťa niekoľko dní pracovného pokoja. Podľa druhého návrhu novely, by ste teda mohli nakupovať v maloobchodoch aj počas 1. a 8. mája, 29. augusta, či 1. septembra (samozrejme, ak tieto dni nepadnú na nedeľu). Okrem toho, druhý návrh novely Zákonníka práce povoľuje prácu zamestnancov maloobchodov aj tri nedele pred začiatkom školského roka a tri nedele pred Štedrým dňom.

Podľa dôvodových správ k predmetným návrhom je prijatie navrhovaného zákazu práce v nedeľu pre zamestnancov vykonávajúcich maloobchodný predaj dôležité pre zdravotný stav zamestnancov, ako aj pre komfort ich rodinných príslušníkov.

Účinnosť oboch navrhovaných noviel Zákonníka práce sa predpokladá na 1. marca 2023.

Viac o navrhovanom návrhu novely Zákonníka práce zo dňa 14. decembra 2022 nájdete TU.

Viac o navrhovanom návrhu novely Zákonníka práce zo dňa 22. decembra 2022 nájdete TU.

SOCIÁLNA POLITIKA

Schválená novela zákona o zdravotnom poistení

Od 1. januára 2023 nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá zavádza minimálne odvody poistného pre zamestnancov, ako aj iné osoby, ktoré sú pre účely novely zákona za zamestnancov považované, napr. konatelia, prokuristi, likvidátori, spoločníci spoločnosti s ručeným obmedzením a pod. (ďalej pre účely novely zákona len „zamestnanci“).

Poistné na verejné zdravotné poistenie záviselo a bolo odvádzané zo mzdy / odmeny zamestnanca. Pre zamestnanca však, na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb („SZČO“) a dobrovoľne nezamestnaných osôb, nebol do účinnosti novely určený minimálny vymeriavací základ dane.

Znamená to, že napr. ak bol zamestnanec zamestnaný len na čiastočný pracovný úväzok alebo ak konateľ dostával za výkon funkcie len nízku odmenu, odvádzal poistné mesačne vo výške niekoľko EUR, pričom mu bolo garantované zdravotné poistenie v plnom rozsahu. Zatiaľ čo SZČO a dobrovoľne nezamestnaná osoba sú povinné platiť minimálnu výšku poistného (pre rok 2023 je to 84,77 EUR).

Novela zákona o zdravotnom poistení má za účel vyhnúť sa takýmto špekulatívnym znižovaniam príjmu za účelom zníženia odvodov a zavádza pre zamestnancov minimálny odvod poistného.

Minimálny odvod poistného pre zamestnancov musí byť na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. V roku 2023 je suma životného minima stanovená na sumu 234,42 EUR, tzn. že zamestnanec zaplatí na odvodoch poistného minimálne 32,81 EUR mesačne. Ak odvod vypočítaný zo mzdy / odmeny zamestnanca nedosiahne uvedenú výšku, zamestnanec je povinný tento rozdiel doplatiť. Znamená to, že zamestnávateľ nie je povinný zvýšiť zamestnancovi mzdu / odmenu tak, aby z nej bolo možné vykonať odvod v minimálnej výške, ale rozdiel medzi vypočítaným a minimálnym odvodom si bude zamestnanec uhrádzať sám. Novela zákona však z tohto pravidla stanovuje výnimky, odvod sa nebude týkať poistencov, ktorí sú zároveň poistencami štátu (dôchodcovia, študenti, osoby na rodičovskej dovolenke).

Viac informácií o novele zákona o zdravotnom poistení nájdete TU.