MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných  legislatívnych zmien. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

REAL ESTATE

Navrhovaná novela stavebného zákona v súvislosti s novým zákonom o výstavbe

Do Národnej rady Slovenskej republiky („NRSR“) bol doručený návrh novely stavebného zákona, ktorým sa okrem iného odkladá účinnosť nového zákona o výstavbe o 1 rok, t. j. do 1. apríla 2025. Dôvodom odloženia účinnosti zákona o výstavbe má byť nepripravenosť na spustenie povoľovacích procesov, nedostatočné personálne vybavenie úradu a nedostatok technického vybavenia pre zmeny, ktoré má nový zákon o výstavbe zaviesť.

Okrem vyššie uvedeného odkladu účinnosti zákona o výstavbe návrh novely stavebného zákona má za úlohu zjednodušiť niektoré procesy tak, aby došlo k jednoduchšiemu prechodu do režimu zákona o výstavbe. Dochádza napríklad k rozšíreniu možnosti pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania aj pre iné ako jednoduché stavby, a to na podklade záväzného stanoviska príslušného orgánu územného plánovania.  Návrh taktiež umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní.

Navrhovaná novela má zároveň zabezpečiť zníženie administratívneho zaťaženia a umožniť skrátenie lehôt povoľovacích procesov.

Účinnosť novely stavebného zákona sa navrhuje na 31. marca 2024.

Viac o navrhovanej novele stavebného zákona nájdete TU.

DAŇOVÉ PRÁVO

Navrhovaná novela zákona o DPH

Vláda SR predložila do NRSR návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty („zákon o DPH“), ktorého primárnym cieľom je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020 („Smernica“). Smernica má znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby, ktorou je malý podnik. Malý podnik bude mať po transpozícii smernice možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v štáte usadenia za predpokladu neprekročenia úniového a národného limitu bez dane dodaných tovarov a služieb.

V nadväznosti na Smernicu sa v zmysle navrhovanej novely zákona o DPH má tuzemská zdaniteľná osoba stať platiteľom DPH dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50.000 EUR, okrem prípadu, ak by už v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62.500 EUR, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností.

Z dôvodu prijatia vyššie uvedených zmien sa navrhuje aj zmena ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v rámci ktorého sa návrhom zosúlaďujú požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravuje sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia.

Účinnosť novely sa navrhuje dňom vyhlásenia, avšak zmeny týkajúce sa registračných povinností platiteľov dane majú byť účinné až od 1 januára 2025.

Viac o navrhovanej novele zákona o DPH sa dozviete TU.

Navrhované zmeny v zákone o dani z príjmov

Niekoľko zmien sa navrhuje aj v zákone o dani z príjmov. V NRSR sa momentálne nachádzajú 3 poslanecké návrhy noviel zákona o dani z príjmov, a to:

(1) predmetom prvého návrhu novely zákona o dani z príjmov je zrušenie odpisovej skupiny 6 (budovy, resp. väčšina budov). V rámci tejto skupiny sa v momentálnom nastavení odpisuje majetok po 40 rokoch. Novelou by malo dôjsť k skráteniu tejto doby na 20 rokov, čím by malo byť investovanie podnikateľov do nehnuteľností atraktívnejšie. Taktiež sa navrhuje, aby sa zvýšila hranica, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie majetku považuje za majetok, a to z 1.700 EUR na 2.400 EUR, resp. 3.000 EUR. Účinnosť tejto novely sa navrhuje na 1. januára 2025. Viac o tejto novele zákona o dani z príjmov nájdete TU.

(2) druhý návrh novely zákona o dani z príjmov rovnako ako prvý návrh navrhuje skrátenie doby odpisu budov, avšak na 30 rokov. Zároveň taktiež navrhuje zmenu odpisovania hmotného majetku z 1.700 EUR na 2.400 EUR. Okrem iného, sa taktiež navrhuje zrýchlené odpisovanie hmotného nehnuteľného majetku zaradeného do odpisovej skupina 5 a 6, ak má budova energetický certifikát skupiny A. Novela zároveň zavádza zvýšenie daňového zvýhodnenia pre daňovníkov realizujúcich výskum a vývoj. Účinnosť tejto novely zákona o dani z príjmov sa navrhuje na 1. januára 2025. Viac o tejto novele nájdete TU.

(3) posledný návrh novely sa týka predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z 5 na 15 rokov. Touto zmenou sa má vytvoriť stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré pomôže ekonomickému rastu v SR. Účinnosť novely sa navrhuje na 1. januára 2025. Viac o tejto navrhovanej novele nájdete TU.

TRESTNÉ PRÁVO

Navrhované novely Trestného zákona

Na rokovanie NRSR bolo doručených viacero noviel Trestného zákona. Okrem novely Trestného zákona, o ktorej sme Vás informovali v monitoringu právnych predpisov za december 2023, sa v NRSR nachádzajú ďalšie 3 návrhy novely Trestného zákona.

Prvý poslanecký návrh novely Trestného zákona sa týka sprísnenia trestnej sadzby za trestný čin prevádzačstva. Návrh reaguje na rastúcu nelegálnu migráciu, ktorá na SR pretrváva od júna 2023. Momentálne je za tento trestný čin podľa platného Trestného zákona možné uložiť trest odňatia slobody od 1 až do 5 rokov v základnej skutkovej podstate, pričom najzávažnejšie konanie je v rámci tohto trestného činu postihnuté trestom odňatia slobody až na dvadsať rokov. Navrhovaná novela zvyšuje trestné sadzby základnej skutkovej podstaty, ale aj kvalifikovaných skutkových podstát. V základnej skutkovej podstate bude „po novom“ možné uložiť 3 až 8-ročný trest odňatia slobody, pričom pri najzávažnejšom konaní v rámci tohto trestného činu bude možné uložiť trest až na 25 rokov.

Navrhuje sa, aby táto novela Trestného zákona bola účinná už dňom jej vyhlásenia v zbierke zákonov.

Viac informácií k novele Trestného zákona týkajúcej sa trestného činu prevádzačstva nájdete TU.

Druhý poslanecký návrh novely Trestného zákona sa týka zavedenia novej skutkovej podstaty trestného činu postihujúceho domáce násilie na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí. Podľa dôvodovej správy, momentálne nastavenie Trestného zákona a prax Policajného zboru SR neposkytujú osobám postihnutým domácim násilím zo strany osôb, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti dostatočnú ochranu, a to najmä z dôvodu, že pre účely naplnenia skutkovej podstaty týrania blízkej a zverenej osoby je potrebné preukázať „týranie“, čo nie je vždy možné, prípadne si to vyžaduje rozsiahle dokazovanie.

Návrh novely zákona, ktorý zavádza novú skutkovú podstatu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí má byť účinná od 1. júla 2024.

Viac informácií k navrhovanej novele Trestného zákona nájdete TU.

Posledná navrhovaná novela súvisí s vyššie zavedeným návrhom novej skutkovej podstaty násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí a jej predmetom je zavedenie definície domáceho násilia do Trestného zákona.

Účinnosť tejto novely Trestného zákona sa navrhuje od 1. júna 2024.

Viac informácii k navrhovanej novele Trestného zákona nájdete TU.

ÚSTAVNÉ PRÁVO

Návrh novely Ústavy SR

Skupina poslancov doručila dňa 12. januára 2024 do NRSR návrh novely Ústavy SR, ktorým sa navrhuje zavedenie splnomocňovacieho ustanovenia na prijatie osobitného zákona, ktorým sa stanovia a špecifikujú obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí a amnestií. Cieľom tohto návrhu je zamedziť zneužívaniu udeľovania milosti a amnestie, keďže momentálne existujú pre tieto inštitúty len minimálne obmedzenia.

Osobitným zákonom, ktorý by mal tieto výnimky a obmedzenia udeľovania amnestie a milosti upravovať by mal byť Trestný poriadok.

Účinnosť navrhovanej novely Ústavy SR sa navrhuje od 1. júna 2024.

Viac o navrhovanej novele Ústavy SR sa dozviete TU.

ZAMESTNANCI

Novely Zákonníka práce

V NRSR sa momentálne nachádzajú tri poslanecké návrhy noviel Zákonníka práce:

(1) prvá navrhovaná novela sa týka uzákonenia nároku na dva dni pracovného voľna pre ženu a osobu, ktorá je v partnerskom alebo rodinnom vzťahu pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu. Dôvodom novely je vysoká miera straty dieťaťa v prvých týždňoch tehotenstva a s tým spojená potreba psychického zotavenia. Navrhovaná novela sa však vzťahuje iba na prípady, ak žena nečerpá materskú dovolenku, v takom prípade si však stále môže nárok na pracovné voľno uplatniť osoba žijúca s touto ženou v partnerskom alebo rodinnom vzťahu. Účinnosť tejto novely Zákonníka práce sa navrhuje na 1. júna 2024. Viac o tejto novele sa dozviete TU.

(2) druhá navrhovaná novela sa týka zavedenia štvordňového pracovného týždňa. Novela navrhuje, aby v niektorých pracovných zaradeniach (ak to povaha práce umožňuje) mal zamestnanec možnosť požiadať zamestnávateľa o zavedenie štvordňového pracovného týždňa za podmienky odpracovania ustanoveného pracovného času počas štyroch pracovných dní. Zamestnanec by v prípade, ak by zamestnávateľ takéto nastavenie povolil, mal mať tri po sebe nasledujúce dni nepretržitého pracovného odpočinku, ktoré musia pripadať buď na piatok, sobotu a nedeľu alebo sobotu, nedeľu a pondelok. Účinnosť navrhovanej novely je stanovená na 1. júla 2024. Viac o tejto novele Zákonníka práce sa dozviete TU.

(3) tretí návrh novely Zákonníka práce sa týka stravovacích poukážok, resp. finančného príspevku na stravovanie a jeho vyplácania. Cieľom novely je explicitne v Zákonníku práce upraviť, že sa stravovacie poukážky, resp. finančný príspevok na stravovanie má poskytovať zamestnancom mesiac pozadu, teda nie na mesiac vopred. Zamestnávateľovi v tejto súvislosti má ubudnúť administratívna záťaž spojená s komplikovanosťou systému v prípade, ak sa stravné vypláca zamestnancovi vopred. Navrhuje sa, aby táto novela bola účinná od 1. júna 2024. Viac o tejto novele Zákonníka práce sa dozviete TU.

ÚČTOVNÍCTVO A PODNIKANIE

Vládny návrh novely zákona o účtovníctve

Návrh novely zákona o účtovníctve vychádza z potreby transpozície smerníc EÚ do slovenského právneho poriadku, a to: (i) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464  zo 14. decembra 2022 označovanej aj ako „CSRD“ smernica a (ii) delegovanej smernice Komisie (EÚ) 2023/2775 zo 17. októbra 2023 („smernica Komisie“).

V súlade so smernicou CSRD sa navrhuje uvádzanie informácií týkajúcich sa udržateľnosti vo výročnej správe vybraných účtovných jednotiek (obchodné spoločnosti spĺňajúce navrhované veľkostné podmienky a účtovné jednotky, ktorých cenné papiere boli prijaté na regulovaný trh EÚ okrem mikro účtovných jednotiek). V tejto súvislosti sa navrhuje uvádzanie týchto informácií v súlade s európskymi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS – European Sustainability Reporting Standards), čím sa zabezpečí jednotný spôsob ich uvádzania, ktorý doteraz nebol v rámci EÚ ustanovený, a taktiež používanie jednotného elektronického formátu výročnej správy, čím sa uľahčí spracovanie informácií a umožní sa ich porovnávanie. Zároveň sa navrhuje externé potvrdenie týchto informácií nezávislým štatutárnym audítorom.

V súvislosti s vyššie uvedeným sa mení aj zákon o štatutárnom audite, ktorým sa navrhujú nové požiadavky týkajúce sa nových znalostí audítorov, organizácie ich práce a podmienok potvrdenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

Taktiež sa touto novelou mení aj Obchodný zákonník a zákon o obchodnom registri, v ktorých sa upravuje povinnosť uloženia niektorých dokumentov (napr. správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti) do zbierky listín.

Transpozíciou smernice Komisie dôjde k zvýšeniu veľkostných kritérií (suma majetku, čistý obrat) definujúcich jednotlivé veľkostné kategórie účtovných jednotiek, čím sa umožňuje účtovným jednotkám využívať upravenú sumu týchto kritérií čo najskôr a nepodliehať tak prísnejším požiadavkám, ktoré sa vzťahujú na väčšie účtovné jednotky, z dôvodu vplyvu inflácie.

Účinnosť novely sa navrhuje k 1. januáru 2025.

Viac o navrhovanej novele zákona o účtovníctve sa dozviete TU.

Navrhovaná novela zákona o cenných papieroch a investičných službách

Ministerstvo financií SR predložilo NRSR návrh novely zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorého cieľom je:

• implementácia nariadenia DLH, ktorým sa rozširuje súbor finančných nástrojov o DLT finančné nástroje;
• zapracovať legislatívne úpravy vyplývajúce z doterajšej aplikačnej praxe najmä v súvislosti s poznatkami súvisiacimi s implementáciou viacerých smerníc EÚ – v tejto súvislosti sa umožňuje burze obchodovať aj s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou;
• riešenie úlohy z uznesenia vlády Slovenskej republiky k Akčnému plánu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku 2024, v rámci ktorej vyplýva Ministerstvu financií SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.

Účinnosť predmetnej novely zákona sa navrhuje k 1. júnu 2024 s legisvakačnou lehotou od 1. januára 2025.

Viac o navrhovanej novele zákona o cenných papieroch a investičných službách nájdete TU.

Navrhovaná zmena zákona o e-Governmente

Do NRSR bol doručený návrh poslaneckej novely zákona o e-Governmente, ktorý má za cieľ znížiť administratívnu záťaž občanov a podnikateľov minimalizáciou potreby predkladania niektorých výpisov a odpisov zo štátnych evidencií (napr. výpis z obchodného registra, výpis z listu vlastníctva a pod.) pri kontakte s inými subjektmi, ako sú subjekty verejnej správy. V tejto súvislosti by mali subjekty verejnej správy vykonávať svoje vlastné overovanie informácií zo štátnych evidencií spôsobom použiteľným na právne úkony.

V momentálnom nastavení sa totiž opatrenia proti byrokracii prijaté zákonom proti byrokracii vzťahujú len na kontakt občanov a podnikateľov s orgánmi verejnej moci a nevzťahujú sa na kontakt občanov a podnikateľov so subjektmi mimo verejnej správy (napr. banky, poisťovne a pod.). Vyššie uvedená novela by mala túto situáciu riešiť a uľahčiť tak komunikáciu s týmito subjektmi.

Účinnosť novely zákona o e-Governmente sa navrhuje na 1. júla 2024.

Viac o navrhovanej novele nájdete TU.

Autor: JUDr. Alena Lišková