MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré môžu mať významný vplyv na Vaše podnikanie. Do pozornosti Vám dávame, že nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

FINANCIE A PODNIKANIE

Schválený zákon o dani z osobitnej stavby, ktorý novelizuje aj zákon o rozhlase a televízii Slovenska v časti koncesionárskych poplatkov

Prezidentka Slovenskej republiky koncom roka 2022 tento zákon o dani z osobitnej stavby vetovala z dôvodu, že by jeho aplikácia mohla ohroziť nielen finančnú a majetkovú stabilitu firmy eustream, ale aj služby a činnosti, ktoré zabezpečuje, keďže eustream má strategický význam pre Slovensko z pohľadu energetickej infraštruktúry. Vplyv schváleného zákona by tak mohol ohroziť energetickú bezpečnosť krajiny. Aj napriek vetu prezidentky sa vrátil na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky („NRSR“), ktorou bol zákon o dani z osobitnej stavby dňa 17. februára 2023 NRSR schválený.

Zákon zavádza novú daň z osobitnej stavby situovanej na území Slovenskej republiky. Osobitnou stavbou sa podľa zákona o dani z osobitnej stavby rozumie plynovod alebo sieť plynovodov slúžiacich na prepravu plynu na SR (okrem plynovodov, ktoré slúžia primárne na distribúciu plynu do časti územia SR).

Základnom dane je dĺžka osobitnej stavby v km a sadzba je 6.000,- EUR za každý začatý km. Zdaňovacím obdobím podľa zákona má byť kalendárny mesiac, pričom daňovník je povinný do 25. dňa mesiaca, v ktorom mu daňová povinnosť podľa tohto zákona vznikla, oznámiť správcovi dane svoje údaje, ako aj údaje o vypočítanej dani. Správcom dane je Úrad pre vybrané hospodárske subjekty.

Okrem vyššie uvedeného však zákon o dani z osobitnej stavby novelizuje aj zákon o rozhlase a televízii Slovenska („zákon o RTVS“), a to tak, že ruší úhrady za služby verejnosti zo strany RTVS (tzv. koncesionárske poplatky) a zavádza nový nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu. Tento nárokovateľný príspevok bude hlavným príjmom RTVS a bude sa každoročne valorizovať o hodnotu inflácie.

Dôvodom zrušenia koncesionárskych poplatkov je podľa poslaneckého návrhu zákona odôvodnené jeho neetickosťou a nespravodlivosťou, nakoľko občania sú povinní platiť za služby verejnoprávneho média, ktoré v konečnom dôsledku ani nemusia využívať.

Zákon nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2023.

Viac o zákone o dani z osobitnej stavby, ktorý novelizuje aj zákon o RTVS nájdete TU.

Návrh novely zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza zákon, ktorým sa mení zákon o nadáciách a Občiansky zákonník.

Dôvodom navrhovanej novely je, že v slovenskom právnom poriadku absentuje právny nástroj na správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu, v zahraničí známe ako tzv. zverenecké fondy alebo trusty. Potreba zavedenia tohto právneho inštitútu je zjavná najmä z dôvodu zmeny spolužitia v partnerských vzťahoch a s tým súvisiacich problémov pri dedičských konaniach. Samozrejme, nie len nezosobášené páry, ale aj rodinné podniky narážajú pravidelne na problémy v priebehu dedičského konania, ktoré spočívajú vo veľkom počte dedičov, ktorí zdedia jeden obchodný podiel v obchodnej spoločnosti. Keďže sa často nevedia títo majitelia spoločného obchodného podielu dohodnúť na základných otázkach fungovania spoločnosti, podnikanie spoločnosti ostáva ochromené.

Práve tieto problémy by mal vyriešiť inštitút súkromnej nadácie, a to tak, že by bol majetok poručiteľa ešte za jeho života umiestnený na jednom mieste, odkiaľ by spravoval a následne sa vykonávalo aj postupné plnenie oprávneným osobám (napr. dedičom).

Pri realizácii legislatívneho zámeru sa legislatívci inšpirovali českou právnou úpravou.

Navrhovanou novelou sa v prvom rade rozšíri účel nadácie tak, aby mohla slúžiť aj na súkromné účely (nie len na verejnoprospešné účely, ako tomu je aktuálne). Súkromným účelom môže byť zabezpečenie potrieb zakladateľa, rodinných príslušníkov, jeho záujmov a podobne. Jediným limitom účelu súkromnej nadácie je, že musí byť súlad súkromného účelu s dobrými mravmi.

Súkromná nadácia nevytvára nadačné imanie, zakladateľ je však povinný pri založení vložiť do nadácie príspevok aspoň vo výške 1 EUR. Majetok nadácie tvorí nadačný fond a ostatný majetok nadácie, do ktorého môžu spadať veci, práva a iné majetkové hodnoty, t. j. všetko čo môže byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov.

Súkromnú nadáciu môže založiť len FO alebo viacero FO, a to nadačnou listinou, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice. Práva zakladateľa súkromnej nadácie sa nedajú previesť na inú osobu a neprechádzajú na právneho nástupcu.

Orgánmi súkromnej nadácie majú podľa novely zákona byť: (i) správna rada (ak s tým počíta nadačná listina); (ii) správca; (iii) dozorná rada alebo revízor; alebo (iv) iný orgán podľa nadačnej listiny.

Čo sa týka majetku súkromnej nadácie, týmto môže súkromná nadácia disponovať a zhodnocovať ho v súlade so súkromným účelom, napr. investovaním. Majetok súkromnej nadácie nie je možné zaťažiť ani použiť na zabezpečenie záväzkov tretích osôb, ak nadačná listina alebo stanovy neurčujú inak.

Po vzniku súkromnej nadácie je zakladateľ, ako aj tretie osoby, oprávnení vkladať do súkromnej nadácie majetok. Plnenie z majetku súkromnej nadácie vypláca súkromná nadácia oprávneným osobám v zmysle nadačnej listiny alebo stanovami. Plnenia z nadácie musia oprávnené osoby (FO alebo PO) použiť na dohodnutý účel, v opačnom prípade musia tieto plnenia vrátiť.

Účinnosť tejto novely zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka sa navrhuje na 1. januára 2024.

Viac o návrhu novely zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka sa dočítate TU.

OBCHODNÉ PRÁVO

Návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev v medzirezortnom pripomienkovom konaní

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý je implementáciou smernice EÚ č. 2019/2121 z 27. novembra 2019. Cieľom návrhu zákona je zjednotiť a sprehľadniť aktuálnu právnu úpravu týkajúcu sa premien, zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností a družstiev. Momentálne je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Navrhovaný zákon by teda mal byť samostatnou a ucelenou úpravou premien obchodných spoločností a zmeny právnej formy, pričom táto oblasť bude vyňatá zo znenia Obchodného zákonníka.

Nižšie uvádzame prehľad niekoľkých podstatných zmien, ktoré návrh zákona prináša:

• zavádza sa nová terminológia – napr. pojem „fúzia“, ktorý je spoločným pomenovaním pre zlúčenie a splynutie spoločností. Zákon taktiež zavádza inštitút „rozštiepenia“ a „odštiepenia“, ako formy rozdelenia spoločnosti. Rozdiel medzi odštiepením a rozštiepením je podľa návrhu zákona v tom, že zatiaľ čo pri rozštiepení obchodná spoločnosť, ktorá sa rozdeľuje zaniká a základné imanie prechádza na jej  právnych nástupcov, pri odštiepení sa síce spoločnosť rozdeľuje a časť imania prechádza na nové spoločnosť (novozaložené alebo existujúce), ale samotná spoločnosť nezaniká.

• vo vzťahu k cezhraničným premenám je novinkou tzv. cezhraničné rozdelenie, o ktoré sa jedná keď je aspoň jedna zúčastnená spoločnosť alebo nástupnícka spoločnosť slovenská obchodná spoločnosť a aspoň jedna zúčastnená spoločnosť alebo nástupnícka spoločnosť je zahraničná spoločnosť, pričom nástupníckou spoločnosťou môže byť len novovznikajúca spoločnosť.

• podmienky premeny obchodných spoločností budú podľa návrhu zákona obsiahnuté v projekte premeny, ktorý nahradí zmluvu o splynutí / zlúčení a ktorá je podmienkou premeny podľa aktuálnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Povinnosť schválenia zo strany valného zhromaždenia (resp. príslušného orgánu obchodnej spoločnosti) zostáva zachovaná, avšak zavádza možnosť zrušenia projektu premeny zo strany spoločníkov až do podania návrhu na zápis do obchodného registra.

• zavádza sa lehota na potvrdenie výberu audítora pre účely vypracovania správy audítora a vo vzťahu k audítorovi návrh zákona priamo upravuje aj jeho zodpovednosť pri vypracovaní správy;

• ucelená úprava zmeny právnej formy, ako aj zavedenie cezhraničnej zmeny právnej formy, ktorá však obsahuje obmedzenia, napr. verejnú obchodnú spoločnosť možno zmeniť len na komanditnú a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené zmeny, ktoré návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev prináša, sa týmto navrhuje aj novela zákona o obchodnom registri a vyhlášky, ktorá ustanovuje vzory tlačív na podanie návrhu do obchodného registra.

Účinnosť zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev sa navrhuje na 1. júna 2023.

Viac o navrhovanom zákone nájdete TU.

Novela zákona o obchodnom registri v medzirezortnom pripomienkovom konaní

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza novela zákona o obchodnom registri a zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií, ktorá má zmeniť povinnosť zápisu druhu a čísla dokladu totožnosti konečných užívateľov výhod („KÚV“) do obchodného registra a registra mimovládnych organizácii („registre“).

Táto povinnosť, uvádzať pri KÚV v registroch druh a číslo dokladu totožnosti, bola zavedená ako požiadavka v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu („AML zákon“) a, okrem iného, znamenala, že pri každej výmene dokladu totožnosti musel KÚV vykonať v registroch aktualizáciu týchto údajov.

Zo smernice, ktorú AML zákon implementoval, však takáto povinnosť nevyplývala a teda AML zákon v tomto ohľadne išiel nad rámec jej úpravy. Zároveň, táto povinnosť spôsobuje obrovskú administratívnu záťaž pre spoločnosti a ich KÚV, najmä po tom, čo v priebehu minulého roka menila občiansky preukaz väčšina obyvateľstva SR kvôli končiacej platnosti certifikátov kvalifikovaných elektronických podpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov Ministerstvo spravodlivosti SR prichádza s novelou, ktorá túto povinnosť vypúšťa, avšak len vo vzťahu k občanom SR. Zahraničné osoby, ktoré sú KÚV slovenských právnických osôb zapisovaných do registrov budú mať naďalej povinnosť uvádzať druh a číslo dokladu totožnosti, a to z dôvodu, že nedisponujú rodným číslom.

V záujme dosiahnuť čo najrýchlejšiu korekciu v údajoch zapisovaných v registroch navrhuje predkladateľ novely, aby nadobudla účinnosť vyhlásením.

Viac o novele zákona o obchodnom registri a zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií nájdete TU.

MEDIÁLNE PRÁVO

Nový zákon o mediálnych službách

Nový zákon o mediálnych službách nadobudol síce účinnosť už v auguste 2022, no v časti ukladania niektorých sankcií a posudzovania vplyvu na pluralitu informácií je účinný až od januára 2023. Prijatie nového mediálneho zákona bolo výsledkom implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách do slovenského právneho poriadku, ale aj dlhodobo pretrvávajúcej diskusii ohľadne potreby regulácie oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb. Hoci právna úprava audiovizuálnych služieb bola obsiahnutá v zákone o retransmisii a zákone o digitálnych službách, vzhľadom na aktuálne podmienky mediálneho priestoru nebola táto regulácia dostatočná, preto nový zákon o mediálnych službách spomínané zákony zrušil.

Nový zákon o mediálnych službách zavádza, okrem iného, aj práva a povinnosti pre poskytovateľov obsahovej služby (i) poskytovateľov  platformy na zdieľanie videí (ako sú napr. Youtube, TikTok) a (ii) poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, medzi ktorých patria napr. streamingové služby ako Netflix, HBO Max, ale aj kanál na platformách na zdieľanie videí, ktorým je napr. Youtube alebo Instagram.

Spoločným definičným znakom poskytovateľov obsahovej služby podľa bodu (i) a (ii) je, že sa jedná o službu hospodárskej povahy, preto, ak fyzická, či právnická osoba (ďalej len „FO“ a „PO“) spustí na platforme na zdieľanie videí svoj videokanál, ktorý slúži výlučne na informovanie verejnosti, edukačné účely, nie je určený širokej verejnosti a pod., nespadá pod definíciu poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie, a teda nie je povinná plniť povinnosti stanovené zákonom.

Ak osoba (fyzická alebo právnická) spĺňa definíciu poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie, je v zmysle zákona získať pre poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby autorizáciu, resp. oznámiť Rade pre mediálne služby poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby. Povinnosť získania autorizácie boli poskytovatelia audiovizuálnej služby na požiadanie, ktorí k 1. augustu 2022 už túto službu poskytovali, povinní splniť do 31.decembra 2022.

Oznámenie je postačujúce vykonať v prípade, že poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby je FO, ktorá službu poskytuje prostredníctvom platformy na zdieľanie videí. Oznámenie je potrebné vykonať najneskôr v deň začatia poskytovania služieb Rade pre mediálne služby, pričom s jeho podaním nie je spojený žiadny poplatok.

Autorizáciu na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb je potrebné získať v prípade, ak:

(i) ste PO a audiovizuálnu mediálnu službu poskytujete prostredníctvom vlastnej webovej stránky, aplikácie, prípadne platformy na zdieľanie videí;

(ii) ste FO a audiovizuálnu mediálnu službu poskytujete prostredníctvom vlastnej webovej stránky alebo aplikácie.

Udelenie autorizácie je spojené so zaplatením správneho poplatku vo výške 260 EUR a Rada pre mediálne služby na jej udelenie má 90 dní, preto je žiadosť o autorizáciu potrebné podať v predstihu pred plánovaným začiatkom poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby.

Jednou z podmienok na udelenie autorizácie na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb je zápis do registra partnerov verejného sektora, a to bez ohľadu na to, či subjekty, ktoré o autorizáciu žiadajú, so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných užívateľov výhod prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií.

Vo vzťahu k poskytovateľom platformy na zdieľanie videí nový zákon prináša povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie tejto ochrany maloletých sa zavádzajú aj špecifické povinnosti a opatrenia, ktoré majú poskytovateľov služieb platforiem na zdieľanie videí zaviesť a ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty.

Úplné znenie zákona o mediálnych službách nájdete TU a viac k oznamovacej povinnosti, resp. povinnosti požiadať o autorizáciu nájdete na stránke Rady pre mediálne služby TU.

VYMÁHANIE POHĽADÁVOK

Schválená novela Exekučného poriadku a zákona o cestnej premávke

Dňa 1. februára 2023 bola na pôde NRSR schválená novela Exekučného poriadku a zákona o cestnej premávke.

Podľa dôvodovej správy k novele je jej cieľom najmä zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania.

Novela zavádza tzv. donucovacie opatrenia, ktoré majú posilniť postavenie exekútora, a medzi ktoré patria: (i) uloženie peňažnej pokuty, (ii) zadržanie vodičského preukazu, (iii) zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a (iv) použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci. Kumulácia viacerých donucovacích opatrení je možná, pokiaľ to vyžadujú okolnosti a uloženie viacerých donucovacích opatrení je v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti. O druhu donucovacieho opatrenia, prípadne ich kumulácii, rozhoduje exekútor.

Podľa novely sa pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného poskytnúť súčinnosť, vrátane štatutárov, sa umožní priamo súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovených prípadoch uložiť povinnému alebo štatutárovi donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v zákonom ustanovenej výške. Podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia exekútorom vo forme peňažnej pokuty v prípade neposkytnutia súčinnosti je, aby bola žiadosť o poskytnutie súčinnosti doručená povinnému alebo štatutárovi do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia a v súlade s pravidlami upravenými Exekučným poriadkom.

Vo vzťahu k donucovaciemu opatreniu v podobe zadržania vodičského preukazu alebo zadržania osvedčenia o evidencii vozidla sa zavádza proces priameho výkonu donucovacích opatrení exekútorom. V tomto prípade po vydaní príkazu na zadržanie vodičského preukazu exekútor priamo vyznačí zadržanie vodičského preukazu v príslušnej evidencii vedenej podľa osobitného predpisu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej priamo na tento účel. Zároveň, vzhľadom na novú právnu úpravu donucovacích opatrení sa vypúšťa exekúcia príkazom na zadržanie vodičského preukazu aplikovanú v prípade neplnenia výživného.

Vzhľadom na charakter donucovacích opatrení a na právne následky ich uloženia sa umožňuje podanie opravného prostriedku proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia, a to v podobe námietok. Priamo vykonať donucovacie opatrenie (okrem použitia technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, ktoré sa vykoná bezprostredne) je vo všeobecnosti možné až po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia alebo po tom, ako súd podaným námietkam s odkladným účinkom nevyhovel.

Novela taktiež precizuje druhú hlavu Exekučného poriadku, ktorá obsahuje oprávnenia pre exekútora v súvislosti s uspokojením práv na nepeňažné plnenie. V tejto súvislosti zavádza oprávnenie exekútora vynútiť si vstup na nehnuteľnosť, pre účely uspokojenia práv na nepeňažné plnenie, napr. vykonanie exekúcie vykázaním a vyprataním nehnuteľnosti. Taktiež sa upravuje osobitný spôsob výkonu exekúcie odstránením stavby a výkonu exekúcie nezastupiteľných vecí.

Účinnosť novely Exekučného poriadku a zákona o cestnej premávke je stanovená na 1. apríla 2023.

Viac o novele Exekučného poriadku nájdete TU.

Autor: JUDr. Alena Lišková