MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných  legislatívnych zmien, ktoré môžu mať vplyv na Vaše podnikanie. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu  a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

SPRÁVNE PRÁVO

Novela zákona o správnych poplatkoch

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť spravodlivý prístup pri poskytovaní služieb štátu občanom. Návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá nastala po kybernetickom útoku na informačné systémy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý nastal 5. januára 2025.

Dôsledkom tohto kybernetického útoku je výpadok služieb katastra, ktorý trvá niekoľko týždňov a spôsobil zhoršenie prístupu občanov k službám verejnej správy. Namiesto využívania služieb, ktoré boli pred kybernetickým útokom online a na počkanie, sú občania odkázaní na využívanie fyzických služieb na pobočkách okresných úradov. To pre občanov predstavuje znížený komfort, stratu času a zvýšené náklady v podobe správnych poplatkov.

V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody sa navrhuje:

Oslobodenie od povinnosti platiť správny poplatok pri podaniach na úseku katastra vykonaných v období od 5. januára 2025 do 31. marca 2025. Už zaplatené poplatky budú započítané na úhradu najbližšej daňovej povinnosti, alebo vrátené na základe žiadosti občana.

Oslobodenie od povinnosti platiť správny poplatok za podania, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov, ak je povinnosť platiť správny poplatok spôsobená dočasnou nefunkčnosťou informačných systémov. To znamená, že ak v dôsledku nefunkčnosti informačných systémov verejnej správy musí občan predkladať potvrdenie alebo výpis z informačných systémov, ktorý by za iných okolností predkladať nemusel v zmysle zákona proti byrokracii, štát by nemal vyžadovať správny poplatok za vydanie takéhoto výpisu alebo potvrdenia.

Zavedenie povinnosti správnych orgánov vrátiť správny poplatok v plnej výške aj vtedy, ak správny orgán pristúpi k predĺženiu lehoty na vybavenie podania z dôvodu technických problémov na strane správneho orgánu.

Zníženie výšky správnych poplatkov v prípadoch, keď je v dôsledku nefunkčnosti elektronickej formy podania občan odkázaný na využitie listinného podania.

Navrhuje sa, aby v takom prípade bolo listinné podanie spoplatnené maximálne do výšky správneho poplatku za elektronické podanie až do momentu obnovenia plnej funkčnosti elektronického podania.

Viac o navrhovanej novele zákona o správnych poplatkoch nájdete TU.

ÚSTAVNÉ PRÁVO

Novela Ústavy Slovenskej republiky

Predkladaný návrh ústavného zákona reaguje na súčasné výzvy v oblasti štátnej suverenity, základných práv a slobôd, stability legislatívneho procesu, ochrany rodičovských práv, kultúrno-etických otázok a verejnej morálky. Cieľom novelizácie je posilniť ústavnú ochranu kľúčových hodnôt Slovenskej republiky a zabezpečiť, aby rozhodnutia v zásadných oblastiach verejného života vychádzali zo širokého demokratického konsenzu. Navrhovaná ústavná zmena reflektuje aj medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky, rozhodovaciu prax ústavných súdov v Európe a zásady právneho štátu, pričom zároveň chráni národnú identitu a ústavnú suverenitu Slovenskej republiky.

Ústavne sa zakotvuje povinnosť rozhodovať o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti (NATO) ústavným zákonom, ktorý musí byť potvrdený referendom. Zavádza sa vyššia ústavná ochrana kultúrno-etických otázok (tzv. kultúrno-etické materiálne jadro Ústavy), pričom sa výslovne stanovuje, že v oblastiach ochrany života, rodinného práva, verejnej morálky a osobného statusu neboli na nadnárodné inštitúcie prenesené žiadne právomoci. Zabezpečuje sa, aby rozhodnutia európskych a medzinárodných súdov nemohli ovplyvňovať základné etické a kultúrne otázky, ktoré patria do výlučnej národnej kompetencie. Zakotvuje sa zákaz surogátneho materstva, eugenických praktík, klonovania ľudí a vytvárania embryí na výskumné a terapeutické účely. Úprava zabezpečuje ochranu materstva a jasnú biologickú identitu rodičovstva, čím sa predchádza snahám o redefiníciu rodičovských vzťahov v rozpore s prírodnými zákonitosťami. Novela ústavy reflektuje medzinárodné štandardy ochrany ľudských práv v oblasti biomedicíny a genetiky, predovšetkým princípy zakotvené v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne a Dodatkovom protokole o zákaze klonovania ľudských bytostí.

Predkladatelia tohto návrhu ústavného zákona argumentujú, že rodičia tak získavajú ústavnú garanciu, že môžu vychovávať a vzdelávať svoje deti v súlade so svojím morálnym a náboženským presvedčením, pričom štát musí toto právo rešpektovať. Vzdelávanie v oblasti intímneho života a sexuálneho správania môže prebiehať iba so súhlasom zákonného zástupcu, čím sa predchádza vnášaniu hodnotovo sporného obsahu do vzdelávania detí bez vedomia a súhlasu rodičov. Posilňuje sa právo na výhradu vo svedomí, pričom sa stanovujú jasné limity jeho uplatnenia.

Navrhovaná ústavná novela predstavuje zásadný krok k posilneniu suverenity, ochrane ľudských práv a hodnôt a k stabilizácii legislatívneho procesu.

Viac o navrhovanej novele Ústavy Slovenskej republiky nájdete TU.

FINANČNÉ PRÁVO

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvára novú právnu úpravu v oblasti spotrebiteľských úverov, pričom hlavnou úlohou predloženého návrhu zákona je prebratie požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2225 z 18. októbra 2023 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 2008/48/ES, nakoľko Slovenskej republike vyplýva povinnosť transponovať citovanú smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku na dosiahnutie súladu s legislatívou Európskej únie.

Smernica 2023/2225 predstavuje nástroj úplnej harmonizácie s cieľom zabezpečiť vysokú a rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľov v EÚ a vytvorenia dobre fungujúceho vnútorného trhu. V prípade, ak neexistujú harmonizované ustanovenia, členské štáty majú možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy. Primárnym cieľom smernice 2023/2225 je zvýšenie ochrany spotrebiteľov v EÚ z dôvodu čiastočnej účinnosti predchádzajúcej smernice 2008/48/ES.

Uvedená smernica 2008/48/ES bola účinná len čiastočne, čo vyplýva zo samotnej smernice, napríklad nepresné znenie konkrétnych článkov, a z externých faktorov, napríklad z vývoja spojeného s digitalizáciou, praktického uplatňovania a presadzovania v členských štátoch, ako aj z toho, že na určité aspekty trhu so spotrebiteľskými úvermi sa uvedená smernica nevzťahovala.

Digitalizácia prispela k vývoju trhu, ktorý sa v čase prijatia smernice 2008/48/ES nepredvídal. Navyše nepresné znenie niektorých ustanovení smernice 2008/48/ES, ktoré členským štátom umožnilo prijať odlišné ustanovenia, ktoré prekračujú ustanovenia stanovené v uvedenej smernici, viedlo k rozdrobenému právnemu rámcu v celej EÚ vo viacerých aspektoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Návrh zákona sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku spotrebiteľských úverov. Jedná sa najmä o nasledovné tézy: zlepšenie poskytovania spotrebiteľských úverov v dôsledku digitalizácie, ako aj v  dôsledku vzniku pandémie COVID-19, uľahčenie vzniku bezproblémovo fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, poskytnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v záujme zaistenia dôvery spotrebiteľov, a podporenie konkurencieschopnosti na vnútornom trhu a pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov.

Spresnenie terminológie používanej v rámci smernice 2023/2225 zjednodušuje viaceré procesy, čo v konečnom dôsledku zaisťuje vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa a podporuje sa tým aj rozvoj vnútorného trhu s úvermi. V rámci ďalších novelizačných článkov návrhu zákona je zabezpečený súlad článku I návrhu zákona s ostatnými právnymi predpismi, ktorých sa dotýkajú zmeny zavedené týmto článkom.

Viac o navrhovanom zákone o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov nájdete TU.

Novela zákona o dani z finančných transakcií

Cieľom predloženého návrhu zákona je vyňatie sociálnych podnikov z okruhu daňovníkov povinných uhrádzať daň z finančných transakcií. Podľa platného znenia zákona o dani z finančných transakcií nie sú registrované sociálne podniky oslobodené od povinnosti platenia dane z finančných transakcií. Táto skutočnosť bude spôsobovať týmto podnikom dodatočné náklady, ktoré budú musieť znášať. V tomto kontexte sa uvádza, že v prípade sociálnych podnikoch sa hovorí o špecifickom druhu podnikov pôsobiacich na trhu, ktorých hlavným cieľom činnosti nie je dosahovanie zisku, ako v prípade bežných podnikov pôsobiacich v trhovej ekonomike.

Primárnym cieľom činnosti sociálnych podnikov je dosahovanie pozitívneho merateľného sociálneho vplyvu. Príkladom pozitívnej sociálnej činnosti, na ktoré sa sociálne podniky zameriavajú, sú napríklad zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných uchádzačov o zamestnanie, ktorí disponujú opodstatnenými prekážkami pri vstupe na trh práce (napríklad osoby so zdravotným znevýhodnením alebo dlhodobo nezamestnané osoby), či poskytovanie spoločensky prospešnej služby (napríklad poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť). Predkladatelia návrhu novely uvádzajú, že vo všeobecnosti zavedenie dane z finančných transakcií bude mať veľmi negatívny dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku, môže viesť k zdražovaniu tovarov a služieb pre konečných spotrebiteľov a odchodu investícii a zamestnávateľov z krajiny. Citeľne sa táto zmena dotkne aj sociálnych podnikov, ktorých primárny okruh činnosti je uvedený vyššie.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa v predloženom návrhu zákona navrhuje ich úplne oslobodenie od povinnosti platenia dane z finančných transakcií. Na príkladoch dobrej praxe z hospodársky vyspelých krajín je vidieť, že aktívna podpora sociálneho podnikania je osvedčeným nástrojom na zlepšenie celkovej sociálnej a ekonomickej situácie krajiny.

Viac o navrhovanej novele zákona o dani z finančných transakcií nájdete TU.

Novela zákona o dani z finančných transakcií

Cieľom návrhu zákona je zrušenie dane z finančných transakcií a sanácia jej negatívnych dopadov na daňovníkov. Návrh zákona reflektuje na zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2025, no prvým zdaňovacím obdobím bude až mesiac apríl 2025. Tento nový a nekoncepčný prvok v slovenskom daňovom systéme bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní za pár dní bez možnosti riadneho pripomienkového konania. V dôvodovej správe k uvedenej novele zákona o dani z finančných transakcií sa uvádza, že zahraničné obchodné komory, ale aj Asociácia nemocníc Slovenska spolu s ambulantným sektorom adresovali podnet Európskej komisii. Problém s jej interpretáciou majú účtovníci, daňoví poradcovia, ale aj samotná finančná správa.

Táto daň postihne všetky fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a organizačné zložky zahraničnej osoby sadzbou dane na úrovni 0,4 % za každú bezhotovostnú transakciu, pričom sa nebude vzťahovať na platby daní, odvodov, ciel a pod., maximálne do výšky 40 eur za prevod. V prípade účtov v zahraničí si ju musia odvádzať sami podnikatelia. Hotovostné výbery z bankomatov sú zdaňované sadzbou 0,8 %, bez maximálneho limitu. Problém nastáva už pri názve zákona, ktorý je zavádzajúci a bol prebratý z iniciatívy na úrovni Európskej únie ešte z roku 2011 (tzv. Financial Transaction Tax – FTT), kedy sa uvažovalo o dani z finančných transakcií ako o potenciálnom nástroji na riešenie nestability finančného trhu. Mala mať vplyv len na finančné transakcie medzi finančnými inštitúciami, ktoré by sa spoplatňovali 0,1 % z objemu obchodovaných akcií a dlhopisov a 0,01 % pri derivátových operáciách.

V slovenskej právnej úprave by sa teda malo skôr hovoriť o dani z prevodu alebo obratu. Nová daň najviac postihne malých a stredných podnikateľov s jednotlivými faktúrami do 10-tis. eur, vysokoobrátkový a nízko-maržový biznis, významne postihnuté budú sektory prvovýroby a potravinárstva. Pre tieto subjekty môže byť transakčná daň priam likvidačná. Daň prinesie firmám zvýšené náklady, ktoré nebudú môcť použiť na investície. Vyššie náklady sa premietnu do vyšších spotrebiteľských cien, slovenské spoločnosti tak budú menej konkurencieschopné a zároveň budú vystavené ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu.

Z dôvodovej správy k uvedenej novele vyplýva, že daň v takejto forme nie je ani v jednej krajine eurozóny, pretože je nespravodlivá, nepredvídateľná, priamo trestá ekonomickú aktivitu, zdaňuje úspech a dusí ekonomiku. Firmy s ňou nevedia kalkulovať, lebo dopredu nevedia, koľko prevodov urobia. Z európskych krajín ju do praxe zaviedlo len Maďarsko, kde už od roku 2014 firemní klienti a fyzické osoby platia daň za akýkoľvek pohyb na účte, ako aj výber z bankomatu. Významne negatívnym faktorom bude nárast šedej ekonomiky, keďže v istej miere budú obchádzané bezhotovostné transakcie ako tomu je aj v susednom Maďarsku, na čo štát doplatí nižším výberom daní.

Okrem zavádzania vyšších daní uvalených na ekonomickú aktivitu, ďalšími možnosťami sú šetrenie na výdavkoch štátu a v neposlednom rade je to ekonomický rast. Najľahšou cestou je zvýšenie daní, čo na druhej strane spôsobuje stagnáciu či pokles ekonomiky, dôkazom sú viaceré zahraničné štúdie. Ak sú fiškálne opatrenia robené narýchlo, bez prípravy a neuvážene, zaťažujú ekonomickú aktivitu.

Vzhľadom na uvedené masívne negatívne dopady prijatej právnej úpravy odvodu dane z finančných transakcií sa navrhuje jej zrušenie v celom rozsahu. V návrhu zákona sa tiež upravuje, že ak už daňovník podľa doterajšej právnej úpravy daň z finančných transakcií odviedol, táto daň mu bude započítaná voči najbližšej daňovej povinnosti alebo na základe žiadosti daňovníka vrátená. Na vrátenie dane z finančných transakcií sa bude vzťahovať postup podľa §  79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň bolo potrebné v návrhu zákona zohľadniť skutočnosť, ak má daňovník voči štátu neuhradené daňové pohľadávky. V takom prípade sa odvedená daň z finančných transakcií v súlade s daňovým poriadkom použije na úhradu pohľadávok daňovníka.

Viac o navrhovanej novele zákona o dani z finančných transakcií nájdete TU.

STAVEBNÉ PRÁVO

Nový Stavebný zákon

Na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027, časť Doprava a výstavba, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky predkladá návrh nového stavebného zákona, s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky.

Uvádza sa, že skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.

Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 01. apríla 2025 je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy je nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Účelom navrhovaného stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti.

Nový Stavebný zákon bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 25/2025.

Viac o schválenom novom Stavebnom zákone nájdete TU.

Novela zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými novým Stavebným zákonom

Na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027, časť Doprava a výstavba, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky predložilo 6. novembra 2024 na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nového Stavebného zákona, s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov ako kľúčového faktora podpory výstavby v Slovenskej republike. Vláda Slovenskej republiky tento návrh schvália uznesením č. 676/2024.

Nový Stavebný zákon nahradí v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025. V nadväznosti na platný a neúčinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov boli schválený zákon č. 205/2023 Z. z. a zákon č. 272/2023 Z. z., ktorých cieľom bolo vykonať úpravy v predpisoch dotknutých schválením zákon o výstavbe. Tieto dva zákony v časti, ktorá obsahuje zmeny vyvolané zákonom o výstavbe, ešte nenadobudli účinnosť a mali by ju nadobudnúť 1. apríla 2025.

V nadväznosti na návrh nového Stavebného zákona je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.

Novela zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými novým Stavebným zákonom bola vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 26/2025.

Viac o schválnej novele zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými novým Stavebným zákonom nájdete TU.

Autor: Mgr. Andrej Masaryk