MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV
Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.
KONKURZ A REŠTRUKTURALIZÁCIA
Odklad zmien týkajúcich sa insolvenčného registra
V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh novely zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev. K potrebe jeho úpravy došlo v nadväznosti na novú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v ďalších dotknutých právnych predpisoch. Tá totiž s účinnosťou od 1. januára 2025 zavádza tzv. insolvenčný register – centralizovaný elektronický systém na vedenie konkurzného konania, reštrukturalizačného konania, konania o oddlžení, konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ako aj likvidácie a dodatočnej likvidácie.
Cieľom právnej úpravy je zjednotiť a elektronizovať insolvenčné procesy. To by malo zabezpečiť odstránenie elektronických bariér podnikania, vyššiu transparentnosť, zrýchlenie konaní aj zníženie času a nákladov potrebných na ukončenie podnikania, zlepšenie zberu údajov a kvality dát potrebných na hodnotenie dotknutých procesov, vytvorenie transparentného a efektívneho procesného rámca predinsolvenčných, insolvenčných a reštrukturalizačných konaní. Pôvodne sa všetky údaje o predinsolvenčných, insolvenčných a likvidačných konaniach mali v novom insolvenčnom registri evidovať a zverejňovať od 1. januára 2025. Nevyhnutným predpokladom je však funkčný informačný systém.
Vzhľadom na verejné obstarávanie tohto informačného systému a plánovaný časový harmonogram jeho uvedenia do prevádzky je však potrebné oddialiť blížiacu sa účinnosť zmien súvisiacich so zavedením insolvenčného registra vo vybraných právnych predpisoch, ktoré boli prijaté zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z tohto dôvodu sa preto navrhuje odklad účinnosti právnej úpravy tak, aby nadobudla účinnosť 1. októbra 2025.
Viac o navrhovanej novele zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev nájdete TU.
CESTNÁ PREMÁVKA
Zjednodušenie evidencie motorových vozidiel
Koncom mája sa do medzirezortného pripomienkového konania dostal návrh novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).
Predložený návrh by mal priniesť zjednodušenie podmienok pre podnikateľské prostredie pri evidenčných úkonoch spojených s motorovými vozidlami, ako aj ich zjednodušenie pre fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi a držiteľmi vozidiel.
V súčasnosti dopravné inšpektoráty zapožičiavajú predajcom nových vozidiel plechové tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M, ktorí ich následne zapožičiavajú vlastníkom novozakúpených vozidiel. V praxi je však vracanie tabuliek od zákazníkov naspäť predajcom problematické.
Po zavedení jednorazových tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M, na ktorých by predajcovia vyznačovali dobu ich platnosti, by už vlastníci vozidiel nemuseli tieto tabuľky predajcom vozidiel vracať. Ostáva pritom zachovaná možnosť prideľovania „plechových“ tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom pre subjekty predávajúce najmä úžitkové vozidlá, ktoré môžu mať k takejto tabuľke vydané napr. mýtne jednotky.
Obdobná situácia je pri tabuľkách so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C, ktoré v súčasnosti dopravné inšpektoráty môžu zapožičiavať subjektom, ktorých predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte alebo ktoré zabezpečujú predaj takýchto vozidiel, alebo okresným úradom. V praxi sa vyskytlo množstvo prípadov, keď takéto subjekty či občania, používali tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom neoprávnene a v mnohých prípadoch aj na dovoz vozidiel zakúpených v iných štátoch. V reakcii na to bol spracovaný návrh novely zákona, ktorou budú zavedené „jednorazové“ tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C a M a zároveň bude obmedzené vydávanie tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C len pre okresné úrady po podaní žiadosti o schválenie alebo uznanie technickej spôsobilosti na konkrétne vozidlá. S tým súvisí zavedenie nového správneho poplatku za pridelenie „jednorazovej“ tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C a M. Materiál „jednorazových“ tabuliek bude zo syntetického polyesteru, ktorý vyzerá ako tvrdený papier, ale je odolný voči poveternostným vplyvom a roztrhnutiu.
Návrh novely zákona zavádza aj iné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia či zlepšenie služieb občanov pri evidenčných úkonoch. Ide predovšetkým o možnosť prihlasovať nové vozidlá a jednotlivo dovezené vozidlá na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte a o umožnenie vykonávania elektronických služieb pri evidovaní vozidiel bez ohľadu na to, či už bolo držiteľovi vozidla vydané osvedčenie o evidencii časť I alebo nie.
Návrh zavádza aj novú elektronickú službu pre subjekty, ktorých predmetom činnosti je vykonávanie vývozov vozidiel do cudziny, čím sa zníži potreba osobnej návštevy pracovníkov autobazárov na dopravných inšpektorátoch. Súčasťou zlepšovania podmienok je vypustenie vykonávania kontrol originality vozidiel pred ich oznámením na vývoz do cudziny. Ruší sa možnosť vydávať „podsvietené“ tabuľky s evidenčným číslom (tabuľky zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúce svetlo pri zapnutom osvetlení). Ďalej sa spresňuje ustanovenie o hanlivých, vulgárnych a ostatných zakázaných výrazoch na tzv. voliteľných tabuľkách s evidenčným číslom. Špecifická tabuľka s evidenčným číslom (EL/EV so zeleným písmom) sa bude vydávať už len „čistým“ elektromobilom, t. j. nie plug-in hybridom. Mení sa okruh subjektov, ktorým sa môžu poskytovať údaje z evidencie vozidiel (rozšírenie o všetky štátne orgány, doplnenie o správcov konkurznej podstaty, rozhodcov a rozhodcovské súdy).
Navrhovaná novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025.
Viac o navrhovanej novele zákona o cestnej premávke nájdete TU.
ZDRAVOTNÉ POISTENIE
Novela zákona o zdravotnom poistení v MPK
V mesiaci jún sa do medzirezortného pripomienkového konania dostala novela zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Navrhovaná právna úprava rieši viaceré oblasti, týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, činnosti zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Návrh zákona má za cieľ predovšetkým upraviť a ďalej kultivovať proces prerozdelenia poistného, vyriešiť problematiku osôb v extrémne vysokom veku evidovaných v Centrálnom registri poistencov (problém tzv. „mŕtvych duší“), vznik a zánik verejného zdravotného poistenia v špecifických prípadoch podľa podnetov z aplikačnej praxe, znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov pri vykazovaní údajov o poistencoch a vyriešiť ďalšie problematické oblasti v súlade s podnetmi z aplikačnej praxe výkonu verejného zdravotného poistenia.
Vo vzťahu k činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má návrh zákona za cieľ implementovať do legislatívy projekt ePrehliadky, zjednodušiť administratívu pri vydávaní povolení na výkon činnosti obhliadky mŕtvych tiel a upraviť proces ukončovania platnosti kódov poskytovateľov.
Vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti návrh zákona zabezpečuje legislatívnu oporu pre úhradu nákladov odberu orgánov, tkanív a buniek po úmrtí.
Návrh tiež zabezpečuje prístup chudobou ohrozených skupín obyvateľstva, ktoré sú dlžníkmi alebo bezdomovcami k všeobecnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej prostredníctvom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.
Viac o navrhovanej úprave nájdete TU.
POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ
Čiastočná úhrada nákladov povinných osôb pri poskytovaní informácií podľa infozákona
Koncom mája 2024 bol do NRSR doručený návrh poslancov NRSR v súvislosti so zmenou zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý by umožnil povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií.
Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity.
Návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným s ohľadom na rastúci objem dát a zvyšovaním sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy.
V súčasnosti zákon o slobode informácií neobsahuje nástroje, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií. Povinné osoby sú tak často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie povinných osôb také veľké, že negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je navrhnutý tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom určiť množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb.
Návrh bol inšpirovaný aj českou praxou, kde sa obdobná zákonná úprava premietla do eliminácie zneužívania zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2024.
Viac podrobností o navrhovanej novele zákona o slobode informácií nájdete TU.
SPRÁVA BYTOV A NEBYTOVÝCH PRIESTOROV
Elektronické hlasovanie pri správe bytov
Do NRSR bol predložený návrh zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je zakotviť právnu úpravu elektronického hlasovania.
Elektronické hlasovanie – inštitút, na základe ktorého mohli vlastníci bytov a nebytových priestorov svoje hlasovacie právo na schôdzi vlastníkov alebo na písomnom hlasovaní uplatniť aj prostredníctvom prostriedkov informačnej a komunikačnej technológie – zaviedol do správy bytov zákon č. 115/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 31. marca 2021.
Keďže tento model sa osvedčil, s účinnosťou od 1. januára 2025 sa navrhuje zavedenie elektronického hlasovania aj pre mimopandemické obdobie.
Podrobné informácie o navrhovanom zákone nájdete TU.
SPOTREBITEĽ
Odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu aj v kamenných obchodoch
V máji bol do NRSR predložený aj návrh novely zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Cieľom navrhovaného zákona je zjednotenie úpravy inštitútu odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu tak, aby sa obdobný právny režim, ako už existuje pri zmluvách uzatvorených na diaľku, aplikoval aj na zmluvy uzatvorené v prevádzkových priestoroch obchodníka, teda na predaj v tzv. kamenných obchodoch.
Odstúpenie od zmluvy („vrátenie tovaru“) bez uvedenia dôvodu v lehote 14-tich dní je inštitútom, ktorý je v našom právnom poriadku upravený už niekoľko rokov. V súčasnosti sa však vzťahuje len na zmluvy uzavreté na diaľku (napríklad cez e-shop, e-mail, telefón či katalóg), alebo na zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (napr. podomoví predajcovia, predajné akcie a podobne). Toto právo sa nevzťahuje na kamenné obchody (prevádzkové priestory obchodníka). Ak aj niektoré prevádzky umožňujú vrátenie alebo výmenu tovaru v lehote 14-tich dní, robia tak nad rámec svojich povinností, a nie sú viazaní právnou úpravou zákonného odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu.
Cieľom predkladaného zákona je zjednotiť úpravu inštitútu odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu tak, aby sa obdobný právny režim už existujúci pri zmluvách uzatvorených na diaľku, aplikoval aj pri kúpe tovaru v kamennej predajni, kde bude možné tovar vrátiť v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu, rovnako ako je to možné napr. pri kúpe cez e-shop.
Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.
Podrobnosti o predloženom návrhu nájdete TU.
FINANČNÝ TRH
Zmeny v dohľade nad finančným trhom
Do medzirezortného pripomienkového konania sa koncom mája dostala aj novela zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh je v prvom rade implementácia niektorých ustanovení tzv. nariadenie DORA Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) a transpozícia tzv. smernice k DORA Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
Nariadenie DORA a smernica k DORA je súčasťou balíka opatrení, ktorých cieľom je ďalej umožniť a podporiť potenciál digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň zmierniť príslušné riziká kybernetických útokov posilnením digitálnej prevádzkovej odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu. Cieľom nariadenia DORA je konsolidovať a vylepšiť požiadavky na riziko informačných a komunikačných technológií ako súčasť požiadaviek na prevádzkové riziko, ktoré sa doteraz riešili samostatne v rôznych právnych aktoch Únie. Na základe týchto požiadaviek by sa mali subjekty finančného trhu pri riešení rizík informačných a komunikačných technológií riadiť rovnakým prístupom a rovnakými pravidlami, pričom by mali zohľadniť svoju veľkosť a celkový rizikový profil, ako aj povahu, rozsah a zložitosť svojich služieb, činností a operácií.
Hoci nariadenie DORA je priamo účinné, návrh zákona obsahuje aj niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s nariadením. Je napríklad potrebné rozšírenie rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska v oblasti digitálnej prevádzkovej odolnosti dohliadaných subjektov Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska bude v tejto súvislosti vydávať opatrenia, ktorými sa stanovia vybrané požiadavky na subjekty finančného trhu v oblasti digitálnej a prevádzkovej odolnosti v súlade s budúcimi delegovanými nariadeniami, ktoré budú vydané Komisiou a taktiež bude Národná banka Slovenska vydávať osvedčenia o vykonaní penetračného testu na základe konkrétnej hrozby.
Súčasťou návrhu zákona budú aj novely ďalších zákonov, súvisiace s implementáciou smernice DORA v sektorových zákonoch finančného trhu (t. j. v zákone o bankách, zákone o cenných papieroch, zákone o burze cenných papierov, zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákone o platobných službách, zákone o kolektívnom investovaní, zákone o riešení krízových situácií a zákone o poisťovníctve) a úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať aplikačnú prax. Súčasťou návrhu je aj implementácia nariadenia o okamžitých platbách v zákone o platobných službách. Návrh zákona okrem toho upravuje aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorý na základe súdneho rozhodnutia umožňuje v prípade odôvodneného podozrenia z porušenia ustanovení nariadenia DORA a jeho následnom vyšetrovaní prístup Národnej banky Slovenska k telekomunikačným dátam.
Viac o navrhovanej novele zákona o dohľade nad finančným trhom nájdete TU.
KYBERNETICKÁ BEZPEČNOSŤ
Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti
V medzirezortnom pripomienkovaní sa nachádza aj novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o kybernetickej bezpečnosti), ktorou sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (ďalej len smernica NIS 2), ktorou sa zároveň zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (ďalej len „smernica NIS 2“) a zároveň návrh zákona reaguje na potreby a požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona modernizuje existujúcu právnu úpravu, čím sa zvýši celková úroveň kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a znížia sa riziká, ktoré prichádzajú s rýchlym technologickým vývojom a digitalizáciou. Najvýraznejšou zmenou v návrhu zákona je zmena prístupu k identifikácii povinných subjektov, tzv. prevádzkovateľov základnej služby. Mechanizmus identifikácie prevádzkovateľa základnej služby sa mení tak, že pôvodný mechanizmus kombinovanej identifikácie podľa prílohy v spojení s prekročením identifikačných kritérií uvedených v zákone o kybernetickej bezpečnosti sa nahrádza taxatívnym vymenovaním subjektov.
Návrhom zákona nedochádza k výraznému nárastu regulovaných odvetví, ale dochádza k rozšíreniu pôsobnosti na ďalšie subjekty. Upravuje sa a precizuje hlásenie incidentov, podporuje sa dobrovoľné hlásenie, ako aj hlásenie zraniteľností. Odstraňuje sa rozdiel medzi prevádzkovateľom základnej služby a poskytovateľom digitálnej služby, a samotné regulované subjekty – prevádzkovatelia základných služieb, sa na základe ich dôležitosti rozdeľujú do dvoch kategórií, na kľúčové subjekty – prevádzkujúce kritickú základnú službu a dôležité subjekty – ostatní prevádzkovatelia základných služieb.
Návrh zákona zavádza prahovú hodnotu veľkosti subjektu, ale do regulácie budú spadať aj subjekty kritického významu bez hodnotenia ich veľkosti. V návrhu zákona sa upravujú a precizujú bezpečnostné opatrenia tak, aby reflektovali nové bezpečnostné štandardy, vrátane kladenia dôrazu na riešenie rizík vyplývajúcich z dodávateľského reťazca subjektu a jeho vzťahu s dodávateľmi. Vyskytli sa totiž incidenty, keď sa subjekty stali obeťami kybernetických útokov tak, že páchatelia dokázali ohroziť bezpečnosť sietí a informačných systémov subjektu využitím zraniteľností v produktoch a službách tretích strán. Ďalej sa posilňuje nástroj analýzy rizík pre aplikáciu bezpečnostných opatrení. Zavádza sa minimálna úroveň bezpečnostných opatrení ako základná prahová hodnota určujúca bazálnu úroveň bezpečnosti v štáte. Posilňuje sa dohľadová činnosť zavedením rôznych foriem dohľadu, podporuje sa vzdelávanie, dopĺňa sa zodpovednosť a posilňuje sa funkcia manažéra kybernetickej bezpečnosti. Návrh zákona novozavedenými opatreniami zvyšuje odolnosť a kapacity reakcie na incidenty príslušných subjektov.
Viac o navrhovanej novele zákona o kybernetickej bezpečnosti nájdete TU.
SIEŤOVÉ ODVETVIA
Schválená novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach
Začiatkom júna bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“).
Schválený zákon upravuje vybrané ustanovenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ale aj zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby bolo možné v čase mimoriadnych okolností zabezpečiť na vymedzenom území núdzové prevádzkovanie zariadení potrebných na výkon regulovanej činnosti, núdzové prevádzkovanie sústavy tepelných zaradení alebo ich časti.
Novela zabezpečuje kontinuitu prevádzky takýchto zariadení, keďže v prípade ich odstavenia a dlhodobého prerušenia prevádzky by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, čo by malo v dôsledku obmedzenia alebo prerušenia dodávky negatívny vplyv na dotknutých odberateľov.
Zároveň sa dopĺňajú kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v oblasti vecnej regulácie, spresňujú sa prípady, kedy úrad vykonáva mimoriadnu reguláciu, dopĺňa sa dôvod na zmenu a zrušenie rozhodnutí úradu vydaných regulovanému subjektu, ktorému bolo zrušené povolenie na podnikanie v energetike alebo povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, a upravujú sa práva a povinnosti dotknutých účastníkov trhu.
Zákon je účinný od 8. júna 2024.
Podrobnosti o schválenej novele nájdete TU.
