MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných  legislatívnych zmien. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

HOSPODÁRSKE PRÁVO

Novela zákona o verejnom obstarávaní

NR SR schválila dňa 19.06.2024 novelu zákona o verejnom obstarávaní. Hlavným cieľom novely zákona je znížiť administratívnu záťaž a zjednotiť pravidlá pre podlimitné  zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií.

Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa mení hranica pre zákazky malého rozsahu z 10 000 eur na 50 000 eur. Zároveň dochádza  k zvýšeniu finančného limitu na stavebné práce, nad ktorými sú dotknuté subjekty oprávnené podať námietky, z 800 000 eur na 1 500 000 eur.

Dôležitú zmenu predstavuje aj úprava výšky pokút za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Rozpätie pokuty je stanovené medzi 0,1 % až 5 % zo zmluvnej ceny, pričom výška pokuty bude závisieť od závažnosti konkrétneho porušenia.

Novela nadobudla účinnosť 01.08.2024.

Viac o navrhovanej novele nájdete TU.

SPRÁVNE PRÁVO

Návrh novely katastrálneho zákona v MPK

Cieľom návrhu novely katastrálneho zákona je spresnenie a doplnenie právnej úpravy katastrálnych konaní. Návrh novely zavádza zjednodušený postup pri návrhu na začatie konania v listinnej podobe. Podrobnejšie upravuje konanie o poznámke aj  konanie o zázname, v rámci ktorého sa zavádza nová možnosť vykonania záznamu v časti a skracuje sa lehota na vykonanie záznamu na základe rozhodnutia súdu o zriadení zabezpečovacieho opatrenia.

V súvislosti s prístupom k údajom katastra prostredníctvom katastrálnych portálov sa zavádza povinná bezplatná autentifikácia za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa týkajú nakladania s osobnými údajmi a za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov osôb evidovaných v katastri, aby nedochádzalo k ich zneužitiu.

Návrh novely katastrálneho zákona ustanovuje novú skutkovú podstatu priestupku ako aj porušenia poriadku na úseku katastra nehnuteľností. Zároveň sa týmto návrhom zavádzajú nové správne poplatky.

Viac o navrhovanej novele katastrálneho zákona nájdete TU.

PRÁVO EURÓPSKEJ ÚNIE

Rozšírenie právomoci Všeobecného súdu Európskej únie

Zmenou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie došlo okrem iného k úprave čiastočného prenesenia prejudiciálnej právomoci Súdneho dvora na Všeobecný súd. Cieľom tejto zmeny je odbremeniť Súdny dvor od vymedzených prejudiciálnych konaní. Čiastočné prenesenie prejudiciálnej právomoci sa týka šiestich osobitných oblastí, ktorými sú: (i) spoločný systém dane z pridanej hodnoty, (ii) spotrebné dane, (iii) colný kódex, (iv) nomenklatúrne zatriedenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, (v) náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb a (vi) systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Týchto šesť oblastí bolo starostlivo vyberaných s ohľadom na ich zjavnú oddelenosť od ostatných oblastí a existenciu dostatočne rozsiahlej judikatúry.

V prípade návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú aj iných oblastí ako tých, ktoré boli prenesené na Všeobecný súd, bude mať právomoc na konanie Súdny dvor. Ak z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týka osobitných oblastí, vzíde otázka výkladu a) primárneho práva, b) medzinárodného práva verejného alebo c) všeobecných zásad práva Európskej únie, právomoc na prejednanie návrhov ostáva naďalej Súdnemu dvoru.

Každý návrh na začatie prejudiciálneho konania sa podáva Súdnemu dvoru, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom určí, či sa návrh týka osobitných právomocí, kedy ho postúpi Všeobecnému súdu alebo ostane naďalej v právomoci Súdneho dvora.

Navrhovaná zmena nadobúda účinnosť 01. októbra 2024.

Viac o rozšírení právomoci Všeobecného súdu Európskej únie nájdete TU.

ENVIRONMENTÁLNE PRÁVO

Návrh novely zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit v MPK

Hlavným cieľom predkladaného návrhu novely zákona je predovšetkým: (i) upraviť lehotu, po ktorej bude organizácia so zrušenou registráciou oprávnená požiadať o novú registráciu, (ii) ustanoviť lehotu na úhradu poplatku za registráciu, (iii) udeliť výnimky pre malé organizácie v súlade s čl. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o  dobrovoľnej účasti organizácií v  schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a  audit, (iv) upraviť poplatky za registráciu v rámci schémy a (v) zmeniť pravidlá týkajúce sa predĺženia a zrušenia registrácie v schéme.

Viac o navrhovanej novele zákona nájdete TU.

FINANČNÉ PRÁVO

Návrh zmeny opatrenia NBS o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu

Nariadením DORA[1] sa komplexne stanovili požiadavky na riadenie rizika informačných a komunikačných technológii v subjektoch finančného trhu, vrátane bankového sektora. Nariadeniu DORA bolo takisto potrebné prispôsobiť aj sektorovo špecifické právne akty v oblasti finančného trhu. V tomto kontexte bola prijatá smernica DORA[2], ktorá v oblasti bankovníctva novelizuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami[3].

Návrh opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 31. marca 2015 č. 4/2015 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu, reaguje na vyššie uvedenú európsku právnu úpravu a transponuje čl. 4 ods. 3 smernice DORA[4]. Návrh opatrenia taktiež v súvislosti s prijatím nariadenia DORA odstraňuje duplicitnú a odchylnú úpravu totožnej oblasti na vnútroštátnej úrovni.

Opatrenie má nadobudnúť účinnosť dňa 17.01.2025.

Viac o navrhovanej zmene opatrenia NBS nájdete TU.

PRÁVO SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Návrh opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi a súm rodičovského príspevku 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo do MPK návrh, ktorým dochádza k úprave súm pomoci v hmotnej núdzi  a súm rodičovského príspevku.

Úprava súm pomoci v hmotnej núdzi

Navrhované opatrenie na úpravu súm pomoci v hmotnej núdzi sa stanovuje tak, že sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov sa vynásobia koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima k 1. júlu 2024, t. j. koeficientom 1,019.

S účinnosťou od 01. januára 2025 sa navrhuje upraviť sumy dávky pomoci v hmotnej núdzi nasledovne:

• pokiaľ ide o jednotlivca – 86,50 Eur;
• pokiaľ ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 164,50 Eur;
• pokiaľ ide o dvojicu bez detí – 150,30 Eur;
• pokiaľ ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 224,90 Eur;
• pokiaľ ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi – 240,20 Eur;
• pokiaľ ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi – 303,20 Eur.

Úprava súm rodičovského príspevku

Navrhované opatrenie na úpravu súm rodičovského príspevku sa vykoná tak, že uvedené sumy sa vynásobia koeficientom, ktorým sa k 1. júlu 2024 upravili sumy životného minima, t.j. koeficientom 1,019, pričom výsledné sumy sa zaokrúhlia na najbližších desať eurocentov.

S účinnosťou od 01. januára 2025 sa týmto opatrením navrhuje zvýšiť:

• sumu rodičovského príspevku zo sumy 345,20 Eur na sumu 351,80 Eur mesačne;
• sumu rodičovského príspevku, ak sa oprávnenej osobe na dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok poskytovalo aj materské, zo sumy 473,30 Eur na sumu 482,30 Eur mesačne.

Viac o navrhovanom opatrení o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi nájdete TU.

Viac o navrhovanom opatrení o úprave súm rodičovského príspevku nájdete TU.

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. L 333/1, 27.12.2022).

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2022/2556 zo 14. decembra 2022 ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341, pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (Ú. v. L 333/153, 27.12.2022).

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013).

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2022/2556 zo 14. decembra 2022 ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341, pokiaľ ide o digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora (Ú. v. L 333/153, 27.12.2022).

Mgr. Dušana Chudá