MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré môžu mať významný vplyv na Vaše podnikanie. Do pozornosti Vám dávame, že nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať.

TECHNOLÓGIE A ENERGETIKA

Schválený zákon o rozvoji automatizovaných vozidiel

Členské štáty Európskej únie („EÚ“) postupne reagujú na technologický pokrok v oblasti automatizovaných vozidiel a v tomto smere už nezaostáva ani Slovenská republika („SR“). Nakoľko naša súčasná právna úprava v oblasti dopravných prostriedkov a cestnej premávky takmer vôbec neupravuje aspekty inteligentnej mobility, bol dňa 6. decembra 2022 Národnou radou Slovenskej republiky („NRSR“) prijatý zákon, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2023 dopĺňa niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel v Slovenskej republike.

Zákon síce počíta s prevádzkou takýchto vozidiel, ale len (i) na účely skúšobnej prevádzky a (ii) na účely doručovania, a to vždy len na základe osobitného povolenia.

Automatizované doručovacie vozidlo sa v zmysle zákona bude môcť pohybovať aj po chodníku pre chodcov, avšak musí dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, a to 6 km/h, pričom po vozovke v obci sa môže pohybovať „len“ rýchlosťou 45 km/h.

Zákon zároveň rozlišuje medzi pojmom „automatizované vozidlo“, ktoré vyžaduje v prípade potreby zásah vodiča a pojmom „plne automatizované vozidlo“, ktoré sa pohybuje samostatne.

Okrem vyššie uvedeného upravuje zákon podmienky podania návrhu na povolenie prevádzky, proces schvaľovania typovým schvaľovacím orgánom, rozhodnutie typového schvaľovacieho orgánu, odvolacie konanie a povinnosti držiteľa povolenia prevádzky automatizovaného doručovacieho vozidla.

Za povolenie na prevádzku automatizovaného doručovacieho vozidla si podľa zákona o správnych poplatkoch zaplatíte 100 EUR.

Viac o zákone, ktorý dopĺňa niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel nájdete TU.

Schválená novela zákona o energetike

Dňa 8. decembra 2022 nadobudla účinnosť novela zákona o energetike. Táto novela sa týka najmä povinnosti výrobcov elektrickej energie platiť tzv. odvod z nadmerných príjmov, a to vo výške 90% z nadmerného príjmu, ktorý sa počíta ako rozdiel medzi dosiahnutým príjmom a trhovým príjmom. Do Vašej pozornosti si dovoľujeme uviesť, že pre tento odvod sú rozhodujúce príjmy, nie dosiahnutý zisk výrobcu elektrickej energie.

Z odvodovej povinnosti sú vyňatí (i) výrobcovia elektrickej energie v zariadeniach s výkonom do 0,9 MW vrátane; (ii) za splnenia podmienok aj výrobcovia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov; (iii) výrobcovia elektrickej energie z biomasy; a (iv) výrobcovia elektrickej energie vyrobenej z prečerpávanej vody vo vodných elektrárňach.

Odvodovým obdobím je 1. december 2022 až 31. december 2024, avšak podľa prechodných ustanovení začne odvodové obdobie až po vydaní nariadenia vlády, ktoré určí strop trhového príjmu.

Navrhovaný odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný daňovým úradom podľa daňového poriadku.

Viac o novele zákona o energetike nájdete TU.

INSOLVENČNÉ KONANIA

Pripravovaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii

V súvislosti s plnením záväzkov z Plánu obnovy sa do skráteného medzirezortného pripomienkového konania dostala novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom navrhovanej novely je vytvorenie a úprava podmienok fungovania centralizovaného elektronického systému tzv. insolvenčného registra.

Zmyslom insolvenčného registra by bola jednotná správa insolvenčných procesov – konkurzného konania, reštrukturalizačného konania, konania o oddlžení, ako aj verejnej preventívnej reštrukturalizácie ako predinsolvenčného konania (registrovaného) a likvidácie a dodatočnej likvidácie nariadenej súdom, v ktorej bol súdom ustanovený likvidátor. Dôvodom vytvorenia insolvenčného registra je značné spomaľovanie a komplikácia vyššie uvedených konaní decentralizáciou existujúcich elektronických systémov.

Insolvenčný register má v zmysle novely nahradiť register úpadcov a doručovanie písomností prostredníctvom Obchodného vestníka. Zároveň má za úlohu zabezpečiť aj elektronizáciu dotknutých konaní, a to elektronickým doručovaním prostredníctvom tohto portálu, evidenciou a zverejňovaním požadovaných údajov, pričom jeho funkcionalita zabezpečí aj virtualizáciu niektorých nevyhnutných dokumentov v jednotlivých procesoch.

Účinnosť pripravovanej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa navrhuje na 01. júla 2024.

Viac o pripravovanej novele nájdete TU.

OCHRANA PROTI PRANIU ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon o obmedzení platieb v hotovosti

Do NRSR bol predložený vládny návrh zákona, ktorý mení zákon o obmedzení platieb v hotovosti.

Účelom momentálne platného zákona o obmedzení platieb v hotovosti je zabrániť legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ale aj daňovým únikom, a to zákazom platieb v hotovosti (i) pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov nad 5.000 EUR a (ii) fyzické osoby – nepodnikateľov nad 15.000 EUR.

Napriek vyššie uvedenej právnej úprave, existujú situácie, kedy sa obmedzenie platieb v hotovosti neuplatňuje. Jednou z týchto situácií je vyhlásenie krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie.

V praxi to znamená, že už vyhlásenie mimoriadnej situácie  na území SR vylúči uplatňovanie tohto zákona, a teda aj zákazu platby v hotovosti plošne. Táto výnimka v podobe, v akej je dnes, sa javí ako nadmieru benevolentná a je v rozpore s cieľom zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

Cieľom tejto novely zákona je zúžiť vyššie uvedenú výnimku uvedenú v ustanovení § 8 písm. h) zákona o obmedzení platieb v hotovosti, tak, aby sa neuplatňovala na obdobie mimoriadnej situácie.

Účinnosť novely sa navrhuje dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

Viac o novele zákona o obmedzení platieb v hotovosti TU.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v súvislosti so zverejňovaním údajov o konečných užívateľoch výhod

Dňa 22. novembra 2022 rozhodol Súdny dvor EÚ o neplatnosti ustanovenia smernice proti praniu špinavých peňazí, ktoré upravuje, že informácie o konečných užívateľoch výhod („KÚV“) podnikateľských subjektov zaregistrovaných na území členských štátov musia byť prístupné širokej verejnosti.

Toto svoje rozhodnutie o neplatnosti vyššie uvedeného ustanovenia opiera Súdny dvor EÚ o rozpor s Chartou základných práv EÚ („Charta“), a to konkrétne so základným právom na súkromný život a ochranu osobných údajov v článku 7 a 8 Charty. Informácie o KÚV sú totiž prístupné neobmedzenému počtu osôb, pričom obsahujú aj prehľad o materiálnej a finančnej situácii KÚV. Zároveň, zverejnenie údajov o KÚV so sebou prináša potenciálne riziko zneužitia osobných údajov.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí konštatuje, že transparentnosť údajov o KÚV síce sleduje legitímny cieľ, no nemá až taký prínos, aby vyvážil zásah do základných práv zaručených Chartou.

V podmienkach SR sú údaje o KÚV zverejňované v registri právnických osôb („RPO“) – vo vzťahu ku všetkým právnickým osobám a v registri partnerov verejného sektora („RPVS“) – vo vzťahu k osobám obchodujúcim so štátom.

Momentálne je otázne, ako sa SR s vyššie uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v súvislosti s RPVS a RPO vysporiada. O novinkách v tejto oblasti Vás budeme informovať.

Celé rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nájdete TU.