MONITORING PRÁVNYCH PREDPISOV

Prinášame Vám prehľad aktuálnych a pripravovaných  legislatívnych zmien. Nižšie uvedené predstavuje iba stručné zhrnutie podľa údajov dostupných v čase prípravy textu a nenahrádza právne poradenstvo. Pre komplexné posúdenie predmetnej problematiky nás neváhajte kontaktovať. 

TRESTNÉ PRÁVO

Navrhovaná novela Trestného poriadku

Do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky („NRSR“) bol 6. decembra 2023 doručený poslanecký návrh novely Trestného poriadku, ktorý sa opäť pokúša o zmenu ustanovenia § 363 Trestného poriadku, t. j. ustanovenia upravujúceho právomoc generálneho prokurátora SR zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní. Proti uzneseniu generálneho prokurátora, ktorým sa zrušuje právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní nie je v momentálnom nastavení Trestného poriadku prípustný žiadny opravný prostriedok.

Podľa dôvodovej správy takáto právna úprava poskytuje generálnemu prokurátorovi neadekvátnu právomoc, ktorá môže byť zneužitá.

Podľa návrhu novely má byť predmetné ustanovenie § 363 zmenené tak, že proti uzneseniu generálneho prokurátora o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bude prípustný opravný prostriedok – sťažnosť, ktorú bude oprávnený podať policajt alebo prokurátor.

Účinnosť novely Trestného poriadku sa navrhuje na 1. júna 2024.

Viac o navrhovanej novele Trestného poriadku sa dozviete TU.

Vládny návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku

Na rokovanie NRSR bol predložený vládny návrh novely Trestného zákona, ktorý reaguje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 („Programové vyhlásenie vlády“). Tento návrh novely Trestného zákona novelizuje vo veľkom rozsahu aj ustanovenia Trestného poriadku.

Cieľom novely Trestného zákona je podľa dôvodovej správy rozšírenie možnosti individualizácie trestu a zlepšenie podmienok pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov.

V tejto súvislosti dôvodová správa odkazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k primeranosti a spravodlivosti trestu a poukazuje na to, že trest odňatia slobody by mal byť považovaný za ultima ratio, t. j. krajný prostriedok pri ochrane spoločnosti pred páchateľom trestného činu. Z toho dôvodu návrh novely Trestného zákona navrhuje najmä použitie alternatívnych trestov, napr. trestu domáceho väzenia alebo trestov postihujúcich primárne majetok páchateľa pri spáchaní majetkových trestných činov.

Návrh novely zákona vo veľkej miere poukazuje na zásadu individualizácie trestnej sankcie. Upravujú sa aj samotné trestnoprávne sankcie – tresty a ochranné opatrenia.

Novinkou je aj zvýšenie hranice škody, pričom za malú škodu sa považuje škoda vo výške 700 EUR. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 35 000 EUR. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 350 000 EUR. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 000 EUR.

V značnej miere sa v navrhovanej novele zákona upravujú trestné činy súvisiace s prechovávaním omamných a psychotropných látok, pričom sa v tejto súvislosti určujú aj hranice množstva takejto látky začínajúc nepatrným množstvom. Od množstva tejto látky v droge sa následne odvíja trestná sadzba, ktorú je možné uložiť za trestné činy postihujúce prechovávanie, výrobu, obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami.

Zároveň sa upravujú, najmä znižujú, trestné sadzby za niektoré majetkové trestné činy, napr. trestné činy korupcie.

Čo sa týka novely Trestného poriadku, návrh novely prináša rozsiahle zmeny, okrem zrušenia Špeciálnej prokuratúry SR a obmedzenia právomocí Špecializovaného trestného súdu, aj nasledovné:

• rozšírenie oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora,
• v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb (kajúcnikov) s orgánmi činnými v trestnom konaní sa spresňujú tieto podmienky a vytvára sa právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie (súdu),
• v záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych benefitov kajúcnikom sa spresňujú a sprísňujú podmienky inštitútov ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania (z dôvodu spolupráce s kajúcnikom) a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
• upravujú sa možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme,
• obmedzujú sa možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno; v ostatných prípadoch (ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi) ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť,
• navrhuje sa zavedenie nového procesného inštitútu preskúmavania rozhodnutia v dôsledku zániku trestnosti činu zmenou zákona.

Návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku má byť účinný od 1. januára 2024, okrem právnej úpravy týkajúcej sa prechodu agendy z Úradu špeciálnej prokuratúry na príslušné prokuratúry a zabezpečenia s tým súvisiacich personálnych zmien, pri ktorej sa účinnosť navrhuje od 15. februára 2024.

Viac o navrhovanej novele sa dozviete TU.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Navrhovaná novela zákona o environmentálnych záťažiach

Vláda schválila návrh novely zákona o environmentálnych záťažiach, ktorého cieľom je predovšetkým vypustiť ustanovenia § 9a a § 9b, ktoré sú predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod Rvp 2025/2022. Tieto ustanovenia  umožňujú neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ vynaložených na sanáciu nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž.

Súčasne platná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) podľa § 4 zákona a súčasne režim podľa ustanovenia  § 9a a § 9b, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie, resp. či ju bol vôbec objektívne spôsobilý spôsobiť (napr. dedič, reštituent).

Účinnosť novely zákona o environmentálnych záťažiach sa navrhuje na 1. január 2024.

Podľa navrhovaných prechodných ustanovení má platiť, že ak do 31. decembra 2023 došlo k náhrade finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže podľa § 9a v znení účinnom do 31. decembra 2023, Environmentálny fond je povinný vrátiť do 1. marca 2024 vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti ním uhradené finančné prostriedky. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou environmentálnej záťaže podľa § 9a v znení účinnom do 31. decembra 2023 zanikajú k 1. januáru 2024.

Viac o navrhovanej novele zákona o environmentálnych záťažiach nájdete TU.

ZAMESTNANCI

Navrhovaná novela zákona o ochrane tzv. whistleblowerov

V prvom čítaní v NRSR sa nachádza novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorej cieľom je reagovať na pretrvávajúce problémy spojené s nadmerným využívaním, respektíve zneužívaním inštitútu chráneného oznamovateľa.

V prvom rade dochádza k spresneniu niektorých pojmov (napr. kvalifikované oznámenie) a taktiež sa špecifikujú ďalšie okolnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi.

Zároveň, v súvislosti s poskytnutím ochrany v rámci trestného konania sa navrhuje zaviesť možnosť preskúmania rozhodnutia prokurátora o udelení ochrany zamestnancovi na žiadosť zamestnávateľa. Takáto úprava sa navrhuje aj v rámci konania o správnom delikte. Podľa dôvodovej správy k návrhu novely zákona, sa týmto krokom má odstrániť zjavne neproporcionálne obmedzenie práv zamestnávateľa, keďže súčasná právna úprava umožňuje, aby oznamovateľ, ktorému nebola poskytnutá ochrana prokurátorom, mal možnosť do 15 dní sám alebo prostredníctvom úradu požiadať nadriadeného prokurátora, aby preskúmal dôvody neposkytnutia ochrany, avšak v prípade zamestnávateľa obdobný inštitút v súčasnom platnom znení zákona absentuje.

Poslednou zmenou, ktorú navrhovaná novela zákona prináša, je vyňatie niektorých štátnych zamestnancov z pôsobnosti zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa návrhu zákona sa zákon nemá vzťahovať na zamestnancov Policajného zboru SR, SIS, NBÚ, Vojenského spravodajstva.

Účinnosť navrhovanej novely sa navrhuje na deň jej vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Viac o navrhovanej novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti TU.

ŠTÁTNA SPRÁVA

Návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

Do druhého čítania v NRSR sa dostal návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii orgánov štátnej správy, ktorý taktiež reaguje na Programové vyhlásenie vlády.

Predmetom tejto novely zákona je najmä zavedenie nového ministerstva, a to Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, a to presunom niektorých kompetencií z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Cieľom zavedenia nového ministerstva je posilnenie a zefektívnenie využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a prezentovanie SR ako bezpečnej turistickej destinácie. Ďalšou úlohou nového ministerstva je aj podpora cykloturistiky na území SR.

Účinnosť novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii orgánov štátnej správy sa navrhuje na 1. januára 2024.

Viac o navrhovanej novele zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii orgánov štátnej správy sa dozviete TU.

SOCIÁLNA POLITIKA

Navrhovaný zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie

Do druhého čítania v NRSR prešiel vládny návrh zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie. Návrh zákona reaguje na prudké zvýšenie úrokových sadzieb a priamo úmerné zvýšenie mesačných splátok úverov na bývanie.

Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava nového príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, ako nová sociálna štátna dávka. Výška príspevku sa navrhuje ako 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 EUR mesačne. Na účely poskytovania príspevku sa stanovuje maximálna hranica výšky priemerného príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.

Návrh zákona navrhuje novelizovať aj zákon o bankách v záujme umožnenia poskytovania informácií zo strany banky o úveroch oprávnených osôb Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Účinnosť návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie sa navrhuje na 1. januára 2024.

Viac o navrhovanom zákone o pomoci pri splácaní úveru na bývanie sa dozviete TU.

Schválený návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie

Okrem vyššie uvedeného zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie NRSR schválila aj návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie.

Relevantná je najmä zmena zákona o dani z príjmov, do ktorého sa zavádza nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, ktorý si daňové subjekty môžu uplatniť za rok 2023 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní. Zároveň sa pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od 1. januára 2024 upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky.

V tejto súvislosti sa taktiež mení zákon o úveroch na bývanie, a to v rozsahu zavedenia povinnosti pre banky vydávať pre spotrebiteľa čerpajúceho hypotekárny úver potvrdenie.

Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie bude účinný od 1. januára 2024.

Viac o schválenom zákone sa dozviete TU.

Autor: JUDr. Alena Lišková