NÁVRH ZÁKONA O UPOMÍNACOM KONANÍ

V čase prípravy tohto príspevku je v štádiu pripomienkového konania návrh zákona o upomínacom konaní[1], ktorým sa má do právneho poriadku zaviesť inštitút elektronického platobného rozkazu. Predkladateľ si od návrhu sľubuje zrýchlenie a zjednodušenie konaní o vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok. V našom príspevku sa preto bližšie pozrieme na jeho základné inštitúty.[2]

Koncentrácia na jeden súd

Podľa tlačovej správy Ministerstva spravodlivosti SR[3] bolo za rok 2015 podaných na súdy 200.000 návrhov na vydanie platobných rozkazov, čo predstavuje značnú administratívnu záťaž (v priemere 3.704 návrhov na jeden okresný súd). Predkladateľ chce sústavu okresných súdov odbremeniť tým, že celú agendu elektronických platobných rozkazov sústredí na jedno špecializované pracovisko Okresného súdu Banská Bystrica.

Sústredenie agendy elektronických platobných rozkazov na Okresný súd Banská Bystrica pripomienkovala Generálna prokuratúra SR, argumentujúc tým, že ak protistrana podá voči platobnému rozkazu odpor a v konaní sa pokračuje, celý spor sa presúva na súd miestne príslušný podľa CSP[4]. Príslušný súd sa musí prípadom zaoberať znova od začiatku, čiže vo výsledku tak nedôjde k zrýchleniu konania, ale práve naopak.

Subsidiarita Civilného sporového poriadku

Na konanie o elektronickom platobnom rozkaze sa budú subsidiárne používať ustanovenia CSP a ustanovenia zákona o e-Governmente[5], pokiaľ nie je v zákone o upomínacom konaní stanovené inak.

Návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu

Konanie o elektronickom platobnom rozkaze má predstavovať alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP. Veriteľ má možnosť výberu, či bude iniciovať vydanie platobného rozkazu v písomnom režime podľa CSP, alebo sa prikloní k elektronickému konaniu podľa zákona o upomínacom konaní.

Hoci budú môcť návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu podávať aj fyzické osoby, počíta sa s tým, že elektronický platobný rozkaz bude slúžiť predovšetkým podnikateľom na vymoženie ich nárokov voči iným podnikateľom. Jedným z dôvodov je, že komunikácia so súdom bude prebiehať prostredníctvom elektronických schránok (o komunikácii s orgánmi verejnej správy a súdmi prostredníctvom elektronických schránok viac tu). Ďalšie obmedzenia vyplývajú z charakteru fyzických osôb ako spotrebiteľov, čomu sa viac venujeme v texte nižšie.

Zákon o upomínacom konaní určuje prílohy k návrhu, ktoré majú dokladovať odôvodnenosť nároku. V prípade, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí priložiť faktúru alebo inú obdobnú výzvu, ktorou sa požadovalo splnenie nároku od žalovaného a vyhlásiť, že žalobca nárok eviduje v účtovníctve.

V prípade, ak si žalobca uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, povinnou prílohou návrhu je spotrebiteľská zmluva so všetkými prílohami a dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje (napr. všeobecné obchodné podmienky). V záujme ochrany spotrebiteľa je totiž nevyhnutné, aby ich súd preskúmal z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Návrh musí byť podaný do elektronickej schránky prostredníctvom na to určeného formulára (rovnako tak aj všetky prílohy) a musí byť autorizovaný v zmysle § 23 zákona o e-Governmente. Nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok zakladá neprípustnosť návrhu.

Formuláre budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Ich štruktúrovaná podoba umožní ich automatické spracúvanie počítačovými systémami, čím sa znížia nároky na administratívnu silu súdu.

Zákon ďalej ustanovuje, kedy je návrh neprípustný. Je tomu v prípadoch, ak:

• dohodnutý úrok z omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov prekračuje zákonný úrok z omeškania;
• nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom táto okolnosť vplýva na uplatňovaný nárok;
• sa uplatňuje nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ešte neboli dodané;
• žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie nároku v posledných troch mesiacoch, ak nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy;
• sa uplatňuje nárok zo zmenky voči fyzickej osobe, alebo nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi;
• žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku;
• návrh nie je podaný prostredníctvom autorizovaného formulára do elektronickej schránky súdu;
• platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny;
• žalovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať;
• žalobca napriek výzve súdu neodstránil vady návrhu.

Ak má návrh vady, resp. zrejmé nesprávnosti v písaní alebo počítaní, súd vyzve žalobcu, aby ich v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy odstránil. Vady návrhu sa odstraňujú prostredníctvom osobitného elektronického formulára.

Neprípustný návrh súd odmietne. V určitých prípadoch však súd, v záujme zachovania práva na súdnu ochranu, takýto návrh prejedná ako žalobu podľa CSP – napríklad ak návrh nebol podaný predpísaným spôsobom (do elektronickej schránky súdu na autorizovanom formulári), platobný rozkaz by sa mal doručovať do cudziny alebo ak žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku.

Proti odmietnutiu návrhu možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne sudca. Odmietnutie návrhu nezakladá prekážku rozhodnutej veci a žalobca si svoj nárok môže opätovne uplatniť v konaní pred súdom podľa CSP.

Vydanie elektronického platobného rozkazu a poplatková povinnosť

Ak sú splnené všetky podmienky, nie sú dôvody na odmietnutie návrhu a žalobca si splnil svoju poplatkovú povinnosť, súd vydá platobný rozkaz do 10 dní. Následne je žalovaný v lehote 15 dní od jeho doručenia povinný zaplatiť uplatňovaný nárok spolu s trovami konania alebo podať odpor.

Súdny poplatok za návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu sa navrhuje v sadzbe 3% z výšky uplatňovaného nároku, t.j. polovica z poplatku za návrh na vydanie platobného rozkazu podľa CSP. V tejto súvislosti sa zákonom o upomínacom konaní má novelizovať aj zákon o súdnych poplatkoch[6].

Žalobca bude môcť poplatok zaplatiť iba bankovým prevodom alebo poštovým poukazom. Súd nebude vyzývať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku – platobné informácie budú žalobcovi poskytnuté automatizovaným systémom pri podávaní návrhu. Ak žalobca sám nesplní poplatkovú povinnosť, na návrh sa nebude prihliadať.

Doručenie elektronického platobného rozkazu

Elektronický platobný rozkaz sa doručuje ako elektronický úradný dokument do elektronickej schránky žalobcu (ktorý ju musí mať aktívnu) a žalovaného (ktorý ju môže mať aktívnu). Účinky doručovania do elektronickej schránky sme bližšie rozoberali v tomto príspevku.

V prípade, ak nemožno žalovanému doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, súd ho odošle v písomnej forme do vlastných rúk na adresu žalovaného, ktorú žalobca uviedol v návrhu. Ak sa ani takto nepodarí platobný rozkaz doručiť, súd vykoná zisťovanie adresy žalovaného v registroch súdu, prípadne v registroch iných orgánov, a pokúsi sa vykonať doručenie na takto zistenú adresu. Ustanovenia CSP o doručovaní sa na toto konanie nepoužijú.

Ak aj táto možnosť doručenia zlyhá, súd upovedomí žalobcu a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovať v konaní – ak žalobca navrhne pokračovať v konaní, do 5-tich pracovných dní sa vec postúpi na príslušný súd a konanie pokračuje podľa ustanovení CSP. V prípade, že sa žalobca nevyjadrí, súd platobný rozkaz zruší a konanie zastaví.

Odpor proti elektronickému platobnému rozkazu

Žalovaný môže proti platobnému rozkazu podať odpor. Odpor sa podáva na predpísanom tlačive, prípadne prostredníctvom elektronického formulára, bez ohľadu na to, či bol platobný rozkaz doručený elektronicky alebo v listinnej forme.

V línii nastavenej rekodifikáciou civilného procesu, odpor proti platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený. Od 1.7.2016 nemožno podávať tzv. bianco odpory, bez akéhokoľvek odôvodnenia, len s nesúhlasným stanoviskom žalovaného k platobnému rozkazu. Rovnako tomu je aj v prípade konania o elektronickom platobnom rozkaze. Neodôvodnený odpor súd odmietne.

Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v odpore uviesť okrem iného, či mu faktúra od žalobcu bola doručená a či ju eviduje vo svojom účtovníctve. Ak faktúru neeviduje, tak z akých dôvodov.

Platobný rozkaz voči ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Žalovaný však v tomto prípade má stále možnosť podať sťažnosť voči výroku o náhrade trov konania.

Súd odpor odmietne, ak ho podala neoprávnená osoba, oneskorene, bez vecného odôvodnenia, prípadne inak ako na predpísanom tlačive alebo určenom elektronickom formulári. Voči uzneseniu o odmietnutí možno taktiež podať sťažnosť.

Odpor, ktorý je prípustný, spôsobuje zrušenie platobného rozkazu a ak to žalobca navrhne, pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa ustanovení CSP.

Plnenie v splátkach

Žalovaný, ktorý je fyzickou osobou bude mať možnosť v lehote na podanie odporu požiadať súd o povolenie plnenia v splátkach. Musia však byť splnené viaceré podmienky, a to:

• žalovaný nárok nepresahuje sumu 2.000 EUR a presahuje sumu minimálnej mzdy;
• žalovaný voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor;
• žalovaný vyhlási, že nárok splní v najviac 10 mesačných splátkach;
• žalovaný súčasne doloží (napr. potvrdením z banky), že v čase podania žiadosti už zaplatil prvú splátku najmenej v sume 50 EUR na účet žalobcu.

Ak súd žiadosti vyhovie, určí ďalšie podmienky a výšku plnenia v splátkach. Voči uzneseniu, ktorým sa žiadosti nevyhovelo, je prípustná sťažnosť.

Účinnosť zákona

Účinnosť zákona o upomínacom konaní sa navrhuje začiatkom roka 2017.

[1] Číslo legislatívneho procesu: LP/2016/690, dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-690

[2] Upozornenie: Článok vychádza zo znenia návrhu zákona a informácii dostupných v čase prípravy tohto príspevku, výsledné znenie zákona však môže byť po jeho prijatí iné.

[3] Dostupné na: http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2116

[4] Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

[5] Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

[6] Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov