DORUČOVANIE PODĽA NOVÉHO CIVILNÉHO SPOROVÉHO PORIADKU

Dňa 1.7.2016 nadobudne účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako jeden z troch nových kódexov rekodifikujúcich civilný proces. Zmien, ktoré CSP zaviedlo do civilného procesu je veľké množstvo, v tomto článku sa však zameriame výlučne na základné zmeny týkajúce sa problematiky doručovania.

Zákonodarca v CSP zavádza moderné prvky elektronickej komunikácie medzi súdmi a stranami sporu, ale taktiež aj prísnu zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch. Zákonodarca si od týchto zmien sľubuje zamedzenie prieťahov v súdnych konaniach a zvýšenie ich efektivity.

Doručovanie podľa Civilného sporového poriadku

Doručovanie je všeobecne upravené v ustanoveniach § 105 – 116 CSP. Súd aj podľa novej úpravy doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. Tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (o elektronických dátových schránkach viac nižšie).

Ak súd nemôže doručiť písomnosť na pojednávaní a zároveň nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu (e-mail). Písomnosť sa považuje za doručenú strane sporu po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal (oproti pôvodným piatim dňom od odoslania v zmysle § 45 ods. 4 OSP).

Až v prípade ak nemožno doručiť písomnosť na pojednávaní alebo elektronicky, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu na adresu na doručovanie. Tou sa v zmysle § 106 ods. 1 CSP rozumie:

1. v prípade fyzických osôb – adresa evidovaná v registri obyvateľov SR alebo adresa miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca, a
2. v prípade právnických osôb – adresa sídla zapísaného v obchodnom, alebo inom verejnom registri.

Zákonodarca tak upustil od rozlišovania fyzických osôb na podnikateľov a nepodnikateľov. Aj fyzickej osobe – podnikateľovi sa budú doručovať písomnosti rovnako ako fyzickej osobe – nepodnikateľovi. Adresa miesta podnikania prichádza do úvahy až v prípadoch osobitného doručovania žaloby fyzickej osobe (viac nižšie).

Doručujúcim orgánom sa v zmysle CSP rozumie súdny doručovateľ, poštový podnik, prípadne iný subjekt uvedený v § 107 ods. 2 a § 108 CSP (napr. Zbor väzenskej a justičnej stráže, útvar policajného zboru, súdny exekútor, obecná polícia atď.).

Fikcie doručenia

Na to, aby podľa novej úpravy mohla nastať fikcia doručenia, má súd povinnosť zisťovať aj iné adresy, na ktorých účastník preberá písomnosti a opakovane sa pokúšať o doručenie písomnosti na tieto iné adresy. Zákonodarca v CSP zjednotil a taktiež sprísnil úpravu fikcie doručenia pri právnických osobách aj fyzických osobách.

Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk (§ 111 CSP) na adresu podľa § 106 CSP, považuje sa písomnosť za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Rovnako je upravené aj doručovanie inak ako do vlastných rúk („obyčajné“ doručovanie) podľa ustanovenia § 112 CSP.

Súd následne nemá povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu – každý je tak zodpovedný za to, čo má uvedené vo verejných registroch, či už v registri obyvateľov, obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Ak sa strana sporu dlhšiu dobu nezdržiava na adrese evidovanej vo verejnom registri, je vhodné zabezpečiť si na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom, alebo si môže zriadiť tzv. časové doposielanie písomností na adresu, na ktorej sa zdržiava.

V zmysle ustanovenia § 113 CSP – ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté. Zákonodarca tak nadviazal na úpravu ustanovenia § 50 OSP, ktoré navyše ukladalo povinnosť doručovateľa poučiť adresáta o následkoch bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti. Vzhľadom na to, že bežný poštový doručovateľ (keďže súdni doručovatelia prakticky neexistujú) nemá povinnosť mať právnické vzdelanie a v praxi k tomuto poučeniu zo strán doručovateľov nedochádzalo, zákonodarca túto povinnosť zo znenia CSP vynechal.

Výnimky z fikcie doručenia

Zákonodarca zmiernil tvrdosť ustanovení o fikcii doručenia troma výnimkami. Prvou je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého ak nastala fikcia doručenia a adresátovi doručením začala plynúť lehota, ktorú zmeškal pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd môže zmeškanie lehoty odpustiť. Podmienkou odpustenia zmeškania lehoty je kumulatívne naplnenie dvoch podmienok – a to, ak sa adresát:

1. z ospravedlniteľného dôvodu nezdržiaval na adrese podľa § 106 CSP, a
2. v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť.

Ospravedlniteľným dôvodom je v zásade akýkoľvek dôvod dlhšej neprítomnosti na evidovanej adrese, napríklad dlhodobá hospitalizácia, liečenie, ale aj dlhodobé vycestovanie do zahraničia. Adresát však v tejto súvislosti nesmie porušiť žiadnu právnu povinnosť – pri dlhodobom zdržiavaní sa v zahraničí (dlhšie ako 90 dní) má fyzická osoba povinnosť podať ohlásenie o prechodnom pobyte v zahraničí na obecný, resp. miestny úrad v mieste trvalého pobytu. Fyzické osoby majú taktiež povinnosť ohlasovať zmenu trvalého pobytu, resp. vznik prechodného pobytu. Zákonodarca tým jasne vyjadril, že nikto sa nemôže dovolávať ochrany, ak sám porušil právnu povinnosť.

Ďalšou výnimkou je doručovanie žaloby fyzickej osobe podľa ustanovenia § 116 CSP, v zmysle ktorého: „Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.“ Súdy sa tak úplne nezbavili povinnosti zisťovať skutočnú adresu.

„Všetkými úkonmi“ sa rozumejú úkony ako napr. komunikácia s orgánmi obce posledného evidovaného pobytu osoby, komunikácia s orgánmi polície, daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou a podobne. Ak sa súdu ani týmto spôsobom nepodarí doručiť žalobu, zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Po 15-tich dňoch od zverejnenia nastáva fikcia doručenia. Všetky ďalšie písomnosti súd doručuje už štandardným spôsobom na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP s tvrdou fikciou doručenia podľa ustanovení § 111 a § 112 CSP.

Povinnosť vyčerpať všetky možnosti zistenia skutočného pobytu žalovaného pri doručovaní žaloby na vyjadrenie vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ[1], ako aj z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a s tým súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.[2]

Poslednou výnimkou z fikcie doručenia je doručenie platobného rozkazu, ktorý sa v zmysle § 266 CSP vždy doručuje do vlastných rúk. Zároveň je úplne vylúčená fikcia doručenia.[3] Ak súd nemôže doručiť platobný rozkaz čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší.

Elektronická dátová schránka

Ako sme spomenuli vyššie, zákonodarca počíta s doručovaním písomností súdom aj do elektronickej dátovej schránky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Elektronická schránka slúži na uchovávanie elektronických správ a notifikácií. Slúži ako základný nástroj komunikácie medzi orgánmi verejnej moci a fyzickými osobami, právnickými osobami a medzi orgánmi verejnej správy navzájom. Prostredníctvom nich je možné doručovať úradné podania a dokumenty za účelom zefektívnenia a zrýchlenia komunikácie s verejnou správou.

Elektronické schránky sú zriadené automaticky a bezodplatne Úradom vlády SR každému, a to:

1. bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci,
2. bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku,
3. bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby podnikateľa,
4. v deň dovŕšenia 18. roku veku fyzickej osoby nepodnikateľa, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom.

Do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o zriadenie elektronickej schránky, Úrad vlády SR zriadi túto schránku subjektu medzinárodného práva, právnickej osobe, ktorá nemá sídlo na území SR, fyzickej osobe, ktorá nie je štátnym občanom SR a nemá na území SR miesto podnikania, alebo tomu, o kom to ustanoví osobitný predpis.

Oprávnená osoba – t.j. „majiteľ schránky“, má k nej prístup prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu aktivovaného pre elektronické služby, pričom k prístupu potrebuje aj tzv. bezpečnostný osobný kód (BOK). Prístup sa realizuje prostredníctvom Ústredného portálu verejných služieb (www.slovensko.sk).

Aby mohla byť elektronická schránka využívaná na doručovanie v zmysle CSP, musí byť aktivovaná na doručovanie. Orgány verejnej moci a právnické osoby majú aktivované schránky na doručovanie automaticky, súčasne s ich zriadením. Fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) môžu o aktiváciu požiadať kedykoľvek.

[1] rozsudok vo veci C-292/10 z 15.3.2012 – Cornelius de Visser v. G.

[2] rozsudok vo veci Nunes Dias v. Portugalsko

[3] podľa § 111 CSP alebo ustanovenia o doručení žaloby fyzickej osobe podľa § 116 CSP